BRATISLAVA. Pôvodný plán Jefa Boeka bol jednoduchý. Nechá si od špecializovaných spoločností vytvoriť veľké kusy genómu pivnej kvasinky a potom ich pospája. No hneď pri prvej objednávke zistil, že to nepôjde. Prvý kúsok takejto DNA by ho stál najmenej 50-tisíc dolárov. A ak by mal šťastie, dorazil by najskôr o rok.
Vtedy však dostal genetik z Newyorskej univerzity nápad. Veď vysoké školy sú plné študentov biológie a mnoho z nich by sa chcelo podieľať na výskume.
Ak by každému vyčlenil jeho vlastný kúsok z genómu kvasinky, oni by z menších kúskov vytvorili väčšie a napokon by to celé pospájali, mohol by takýto postup fungovať.
Výsledkom je nielen viac ako šesťdesiat autorov nového výskumu v genetike. No vedcom sa po siedmich rokoch podarilo vytvoriť vôbec prvý syntetický chromozóm všeobecne rozšírenej kvasinky. Je to prvý takýto počin pri organizme, ktorý je zložitejší ako obyčajná baktéria.
Zlúpať na podstatu
Pivná kvasinka je druhom huby.
Má šestnásť párov chromozómov.
Má takmer 13 miliónov párov nukleových báz.
Tretinu jej génov má aj človek.
Odborne sa jej hovorí Saccharomyces cerevisiae. V skutočnosti ju však poznáme pod označením kvasinka pivná a bežne ju používame pri výrobe piva, pri pečení či výrobe alkoholu.
Dôležitejšie však je, že takáto kvasinka je eukaryotom, má šestnásť párov chromozómov - človek má 23 párov - a s ľuďmi má spoločnú zhruba tretinu svojich génov. Takáto huba je preto ideálnym nástrojom na ich skúmanie.
„Strávili sme rok iba debatou, aké zmeny by sme mali zabudovať do chromozómu, aby sme sa niečo nové naozaj naučili,“ priznáva pre magazín New Scientist Boeke.
