LONDÝN. Rakovina nie je výlučne chorobou modernej civilizácie. Vedci vedia, že nádorové ochorenia postihovali ľudí tisíce rokov pred nástupom moderného životného štýlu a s ním spojených zdravotných rizík.
Archeologické dôkazy o výskyte rakoviny sú však v porovnaní s ostatnými chorobami mimoriadne vzácne. Skupina britských archeológov našla doteraz najstaršie pozostatky človeka, ktorý jednoznačne rakovinou trpel, píše BBC.
Doktorandka z univerzity v britskom Durhame Michaela Binderová si pri skúmaní pozostatkov v hrobke na severe Sudánu všimla, že jedna z kostier, stará viac ako 3000 rokov, má kosti prevŕtané drobnými dierami.
Neskoršia analýza pozostatkov mladého muža potvrdila, že trpel rakovinou, ktorá zasiahla jeho trup, ruky aj stehná. Vedci svoje zistenia publikovali v časopise PLOS ONE. Nález je podľa Binderovej „kľúčovým pre odhalenie pôvodu rakoviny v starobylých populáciách ešte pred nástupom modeného životného štýlu“.
Vedci teraz môžu analyzovať DNA kostry. Preskúmaním génov sa môžu dozvedieť viac nielen o vývoji ľudskej náchylnosti na chorobu, ale aj o vývoji rakoviny ako takej.
Presnú príčinu vzniku rakoviny v tomto prípade vedia len odhadnúť. Ochorenie mohli spustiť napríklad karcinogény, ktoré sa do ovzdušia dostanú napríklad pri požiaroch či v tých časoch rozšírené parazitmi prenášané ochorenie schistosomiáza.
