SME
Piatok, 19. august, 2022 | Meniny má Lýdia

Planéta Merkúr sa zmenšila o desať kilometrov

Pozorovania spresnili dávnu minulosť prvej planéty. Scvrkla sa ešte viac, ako si vedci mysleli.

Okolo Merkúra krúži sonda Messenger. Zmapovala jeho povrch.Okolo Merkúra krúži sonda Messenger. Zmapovala jeho povrch. (Zdroj: NASA/JPL-Caltech)

BRATISLAVA. Keby ste sa tam mohli postaviť, až v štyristostupňovom teple prvej planéty našej slnečnej sústavy, narazili by ste na rozsiahly útvar.

Brázda dlhá až tisíc kilometrov, akási jazva na rozbombardovanom povrchu Merkúra posiatom krátermi, dosahuje výšku až troch kilometrov. A znamená nielen to, že toto teleso neďaleko našej hviezdy má za sebou divokú kozmickú minulosť.

Ale že sa počas svojej existencie zmenšilo výraznejšie, než si astronómovia až dosiaľ mysleli. Možno až o štrnásť kilometrov v priemere.

SkryťVypnúť reklamu

Chladnejší a menší

Veľké hrebene na povrchu najmenšej planéty nášho solárneho systému si prvý raz všimla v sedemdesiatych rokoch americká sonda Mariner 10. Oficiálne posledné zariadenie zo svojho vesmírneho programu sa k planéte prvý raz priblížilo presne pred štyridsiatimi rokmi a nasnímalo zhruba polovicu povrchu Merkúra.

Vedci vtedy narazili na rozsiahle útvary, ktoré naznačovali, že teleso sa počas miliárd rokov pri svojom ochladzovaní zmenšilo. Odhadovali, že približne o tri kilometre.

„Je to akási merkúrska verzia obrovského pohoria,“ vysvetľuje pre magazín National Geographic planetárny geológ Paul Byrne z Carnegieho inštitútu. „Bola to veľmi dramatická krajina.“

Od roku 2011 však na obežnej dráhe planéty krúži americká sonda Messenger. Tej sa už podarilo zmapovať celý povrch telesa a zistila, že zmršťovanie planéty bolo podstatne výraznejšie. Práve Byrneho tím o tom informoval v štúdii pre Nature Geoscience.

SkryťVypnúť reklamu

Na počiatku našej slnečnej sústavy bol totiž Merkúr rozžeravené teleso tvorené najmä magmou. Ako sa časom ochladzoval, čiastočne sa scvrkol - dnešné výpočty tak ukazujú najmenej sedem a maximálne štrnásť kilometrov v priemere. Rozsiahle brázdy na jeho povrchu sú pozostatkom po tomto procese.

„Merkúr je anomáliou, pretože sa zdá, že sa scvrkol výraznejšie než Mars alebo náš Mesiac,“ dodáva Byrne. „Teraz však máme o tom procese lepší obraz.“

Veľké jadro

Ešte pred zhruba storočím si ľudia mysleli, že podobné scvrkávanie počas vývoja planét či ďalších kozmických telies mohlo stáť aj za niektorými pohoriami na našej vlastnej planéte. Ako sa planéta zmršťovala, mali vzniknúť štíty a hory na jej povrchu.

Až pred polstoročím vedci ukázali, že táto hypotéza je na Zemi nesprávna - pod povrchom sa pohybujú rôzne tektonické platne a netvoria jeden pevný celok.

SkryťVypnúť reklamu

No takéto zmenšovanie funguje v prípade Merkúra, kde zhruba 4-tisíckilometrové kovové jadro planéty pokrýva iba niekoľkostokilometrová vrstva skál. Preto ochladzovanie a zmenšovanie tohto jadra malo na planétu výraznejší vplyv.

doi:10.1038/ngeo2097

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Nové správy zo sveta vedy.


a 2 ďalší 2 h
Napoleonovu porážku v bitke pri Waterloo mohol podľa novej štúdie ovplyvniť aj výbuch sopky Mount Tambora len dva mesiace predtým.

Waterloo bol koniec vlády Napoleona.


20 h

Najťažšiu časť kariéry má už snáď za sebou.


a 1 ďalší 18. aug
Vstup do jaskyne Hučivá diera.

Výskum zverejnil časopis Antiquity.


17. aug
SkryťZatvoriť reklamu