LONDÝN, BRATISLAVA. Samička motýľa z čeľade vidlochvostovité sa dokáže vyhnúť dravcovi jednoducho tým, že má na svojich krídlach vzory jedovatých motýľov. Takéto zložité maskovanie podľa štúdie v Nature riadi jediný gén.
Už od začiatku dvadsiateho storočia sa vedci sporili, či sa zložité znaky motýľov objavili postupne, alebo sa vyvinuli v náhlych a izolovaných skokoch. V roku 1960 sa objavila hypotéza, že takzvané supergény alebo zoskupenia génov sa dedia masovo a sú zodpovedné za vzory krídel.
„Nemohli pochopiť, že jediný gén mohol urobiť všetko,“ povedal podľa Nature šéf výskumu Marcus Kronforst, evolučný biológ zo Chicagskej univerzity v Illinois.
Samčeky motýľov majú krídla zväčša čierne s bielymi škvrnami, avšak krídla samičiek sú rôzne. Aby biológovia odhalili genetický základ tejto rozmanitosti, krížili rôzne populácie samčekov a samičiek a následne analyzovali stovky vzoriek DNA.
Identifikovali oblasť chromozómu, ktorá obsahovala zoskupenie piatich génov. Ďalšie triedenie genómu ukázalo, že jeden gén, ktorý riadi nielen vytváranie pohlavných orgánov hmyzu, vedie aj k štyrom podobám samičích krídel. Tri z nich napodobňujú tri rôzne vzory jedovatých motýľov.
Samčeky pritom pri rovnakom genóme kódujú inak jednotlivé bielkoviny. To vysvetľuje, prečo nie sú natoľko rôznorodé.
