SME
Streda, 17. august, 2022 | Meniny má Milica

Hlbiny Zeme môžu ukrývať obrovské množstvo vody

Vedci nielenže objavili vôbec prvý ringwoodit z našej planéty. Mal v sebe stopy vody.

V maličkom diamante sa nachádza drobný minerál ringwoodit. A v ňom sú stopy po vode.V maličkom diamante sa nachádza drobný minerál ringwoodit. A v ňom sú stopy po vode. (Zdroj: Richard Siemens/University of Alberta)

EDMONTON, BRATISLAVA. Bola to vlastne náhoda, tím Grahama Pearsona pátral po čomsi úplne inom. Hľadali odlišný minerál, keď od miestnych brazílskych baníkov vedci kúpili komerčne bezcenný diamant. Škaredý hnedý útvar, veľký len tri milimetre, nesľuboval veľké objavy, ale hodil sa do ich systematického výskumu.

Odborníci nemohli tušiť, že v diamante, prakticky neviditeľné voľným okom, sa ukrýva čosi, čo predtým na našej planéte nikdy nikto neobjavil. Ringwoodit, druh olivínu, dosiaľ našli vedci iba v meteoritoch. No druhé zistenie bolo rovnako zásadné - v tomto drobnom teliesku pochádzajúcom z hlbín Zeme sa skrývala voda.

Podzemné oceány?

Fakty
Ringwoodit

Druh olivínu, ktorý vzniká za extrémnej teploty a tlaku.

Pochádza z hĺbok zhruba 500 až 660 kilometrov pod povrchom.

Minerál prvý raz identifikovali v meteorite v roku 1969.

Väčšina diamantov vzniká v hĺbke asi dvesto kilometrov. Niektoré, veľmi špecifické, sa však rodia podstatne hlbšie - niekde medzi štyristo až šesťsto kilometrami pod povrchom zeme.

Tieto útvary môžu slúžiť ako akési sondy do hlbín zemského plášťa, až do takzvanej prechodovej zóny, miesta medzi vrchným a spodným zemským plášťom.

Diamanty, ktoré sa zrodia na takomto mieste, dokážu v sebe pri svojom vzniku uväzniť minerály. Tie sa bežne pri presune do vyšších vrstiev Zeme zničia, v diamante však podobnú cestu dokážu prežiť.

Práve vďaka diamantovému väzeniu mohli vedci ringwoodit preskúmať a podľa štúdie v Nature zistili, že zhruba 1,5 percenta jeho hmotnosti tvorí voda. To je podstatne viac, ako sa môže na prvý pohľad zdať, môže to dokonca naznačovať, že hlboko v útrobách našej planéty sa ukrýva ešte viac vody ako v oceánoch na jej povrchu.

„Znie to, akoby to vôbec nebolo veľa,“ vysvetľuje pre prestížny vedecký magazín Pearson z univerzity v Alberte. „Lenže keď si uvedomíte, koľko tam toho ringwooditu je, tak v prechodovej zóne by mohlo byť toľko vody ako vo všetkých moriach dokopy.“

Voda mení všetko

Vedci presne nevedia, odkiaľ sa v zemskom plášti voda nabrala a vlastne až aktuálny drobný minerál je prvým fyzickým dôkazom, že tam naozaj je.

Zároveň existuje dvojica hypotéz, ktoré tento fenomén vysvetľujú: pri tektonických procesoch sa tam voda dostala z našich morí. Druhá zase tvrdí, že táto voda bola už súčasťou hmoty, z ktorej vznikla samotná Zem.

„Jedným z dôvodov, prečo je Zem takou dynamickou planétou, je práve prítomnosť vody v jej vnútri,“ dodáva Pearson v tlačovom vyhlásení svojej univerzity. „Voda mení všetko v tom, ako planéta funguje.“

doi:10.1038/nature13080

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Týždenný podcast o novinkách z vedy.


a 3 ďalší 10 h
Ilustračné foto.

Ľudia sú závislí od dvanástich potravín.


15. aug
Filip Dvořák, exper na umelú inteligenciu má české aj americké občianstvo.

Nepozerajte sa na umelú inteligenciu ako na nepriateľa, hovorí.


15. aug

Nové správy zo sveta vedy.


a 2 ďalší 12. aug
SkryťZatvoriť reklamu