Najhorúcejší problém lekárskej etiky znie: Je možné použiť štrnásťdňové ľudské embryá na terapeutické ciele? V zahraničí sa k tejto otázke vyjadrili prezidenti niektorých štátov. Dostáva sa na program rokovania mnohých parlamentov. Politické strany sú rozdelené. V etickom posúdení tejto otázky to vrie.
Nie inak je to v cirkvách. Rímskokatolícka cirkev použitie embryí jednoznačne zavrhuje. Väčšina nemeckých evanjelických biskupov je k tejto praxi taktiež kritická. V Nemecku nezabúdajú na dobu nacizmu a preto hneď prvý článok ústavy zakazuje manipuláciu s embryami. Niektorí evanjelickí teológovia však pripúšťajú lekárske použitie embryí. Rozdelené je aj pravoslávie. Koncom septembra 2002 bola vo Švajčiarsku konferencia pravoslávnych teológov o etike genetickej technológie. Zástupcovia Ekumenického patriarchátu v Carihrade tu zastávali konzervatívne stanoviská, zhodné so stanoviskami Vatikánu. Naproti tomu zástupca ruského patriarchátu varoval pred extrémne odmietavým stanoviskom.
Liek na Alzheimera aj Parkinsona?
Problém sa stal háklivým najmä v poslednej dobe. V lete 1999 oznámili lekári v Bostone nevídané úspechy tejto liečby. Vybrali 16 pacientov v štvrtom štádiu neoperovateľnej angíny pectoris a vstrekli im do srdca injekciu z mladých embryí. O mesiac sa štvrté štádium choroby zmenilo na prvé, lebo vďaka embryám vznikli nové srdcové cievy. Skúsili to aj s Bürgerovou chorobou. Stav nohy, určenej na amputáciu, sa podstatne zlepšil.
V Düsseldorfe v lete 2001 použili alternatívny spôsob. Vyhli sa štrnásťdňovým embryám a použili bunky z tkanív. Pacientovi, ktorému čiastočne odumrel srdcový sval pri infarkte myokardu, sa po ôsmich týždňoch začal obnovovať. Podľa lekárov by takto bolo možné liečiť aj Parkinsonovu chorobu, aj Alzheimera, cukrovku i sklerózu multiplex, a tiež obnovovať nefunkčné srdcové a iné cievy.
Na prahu 3. tisícročia sa začína hovoriť o možnom víťazstve ľudstva nad niektorými najhoršími chorobami. Nebude to hneď, niektorí vedci však predpovedajú, že ak výskumy pôjdu úspešne, počas desiatich-pätnástich rokov by takáto liečba mohla byť všeobecne dostupná.
Nezastupiteľná úloha mladého života
Aby sa získali tzv. kmeňové bunky, musia sa usmrtiť štrnásťdňové embryá. Kmeňové bunky, ktoré pripadajú do úvahy, sú dvojaké. Embryo v štrnástich dňoch svojej existencie sa skladá z ôsmich kmeňových buniek. Tie sa nazývajú totipotentné. Sú to bunky, ktoré ešte „nevedia“, čo sa z nich raz v ľudskom tele vyvinie. Preto, ak sa vstreknú do mozgu alebo do srdca, sú schopné vyvolať na chorých miestach rast nových ciev.
Mnohí etici namietajú, že usmrcovať živé ľudské embryá je nemorálne (aj keď embryá boli získané len umelým oplodnením v skúmavke bez úmyslu zrodiť človeka). Rozšírený je aj názor, že veda nemôže robiť všetko, čo už dokáže, ale musí prihliadať na etiku. To vedie väčšinu predstaviteľov cirkví ku kritickému hodnoteniu týchto lekárskych metód.
Vedci preto hľadajú alternatívne riešenia pomocou starších, tzv. pluripotentných buniek, ktoré možno získať aj z kostnej drene, placenty alebo tkaniva. Tam už nik nezomiera. Podľa niektorých výskumníkov je však ich terapeutická použiteľnosť podstatne nižšia ako pri bunkách totipotentných. A tak až priam horúčkovitý výskum, ktorý má potrvať asi päť rokov, ukáže, či sa nájde vhodná alternatíva k používaniu embryí.
Americké a anglické riešenie
Americký prezident G. Bush pôvodne bol proti terapeutickému používaniu mladých embryí. Ale v auguste 2001 v prejave k americkému národu oznámil, že po rozhovore s vedcami mení svoje stanovisko a je ochotný uvoľniť federálne finančné prostriedky. Zásadnou podmienkou však je, aby embryá nevznikli klonovaním. Výskumníci môžu používať len tie, ktoré získajú z interrupcií alebo z umelého oplodnenia v skúmavke. Výskum musí byť pod kontrolou štátu a etických komisií. Okrem toho kmeňové bunky musia pochádzať zo 64 uznaných už existujúcich línií, z ktorých americký výskum chce zatiaľ používať päť. Rímskokatolícka biskupská konferencia v USA zmenu Bushovho postoja odsúdila.
Problém je však aj v inom. Bushovo riešenie sa dotýka len štátom podporovaného a kontrolovaného výskumu. Keďže tu však ide aj o veľký biznis, takéto výskumy robia aj súkromné spoločnosti. A tie ďalej robia, čo považujú za výhodné. Výskumníci vo Virgínii už priznali, že začali vyrábať štrnásťdňové embryá v skúmavkách na pokusy. Americká spoločnosť Advanced Cell Technology Inc. nedávno oznámila, že po prvý raz naklonovala ľudské embryo na terapeutické účely. Americká tlač k tomu poznamenala, že tí z Virgínie sú aspoň úprimní, lebo priznali, že drahé pokusy robia a sami si ich financujú. Je pravdepodobné, že vo svete tak postupujú aj mnohí iní, iba tajne. Hovorí sa o lodi, plávajúcej v medzinárodných vodách, kde neplatia žiadne zákony. A kto vie, čo sa deje na ostrovoch, ktoré nepatria nikomu, alebo v nepreniknuteľných brazílskych pralesoch?
Etický problém má ďalšie podoby. V Anglicku 1. februára 2002 prijali zákon, ktorý nielen tieto pokusy povoľuje, ale aj s použitím vyklonovaných ľudských embryí. V Anglicku už rozlišujú medzi reprodukčným a terapeutickým klonovaním. Za reprodukčné klonovanie, ktoré by viedlo k vzniku klonovaného človeka, hrozí naďalej mnohoročné väzenie. Naproti tomu Európsky parlament vyslovil súhlas s týmito pokusmi, len ak sa nebude používať terapeutické klonovanie.
Takáto prax otvára cestu pre obchod so ženskými vajíčkami, ktoré sú pre tieto pokusy potrebné. V USA platia firmy za jedno darované ženské vajíčko na pokusy 1500 dolárov (za mužské semeno 50 dolárov). Hrozí nová forma vykorisťovania chudobných žien, ktoré sú nepriamo donútené predávať svoje vajíčka. Komentár prezidenta Busha znel: „Je to oblasť plná etických mín, preto musí byť pod prísnou etickou kontrolou.“
Embryonálny výskum je povolený okrem USA ešte v Kanade, vo Švédsku, Fínsku, v katolíckom Španielsku, ale aj v Austrálii a Japonsku. Všade bez klonovania. Pripravuje sa zákon v Holandsku a Belgicku. Počet krajín, ktoré nechcú zaostať, sa zrejme bude rýchlo rozširovať. To je možno aj dôvod, prečo prezident Bush zmenil stanovisko, lebo v USA už je za povolenie tohto výskumu 65 percent Američanov a toto percento rýchlo rastie.
„Embryonálni turisti“ z Nemecka?
Nemci stále žijú pod tlakom traumy likvidácie telesne a psychicky postihnutých osôb v dobe nacizmu. Názory sa však tiež menia. Berlínsky profesor Otmar Wiesler povedal, že si nevie predstaviť, aby výskum, ktorý vracia ľuďom zdravie, bol v Nemecku zakázaný.
Významný nemecký odborník pre liečenie mozgových chorôb nedávno pohrozil, že ak v najbližšom čase nebude mať v Nemecku embryonálny výskum na terapeutické ciele zelenú, z krajiny odíde. Stanú sa azda Nemci „embryonálnymi turistami“, aby sa mohli nechať liečiť v niektorej inej krajine? Najmä nordrheinsko-westfálsky ministerský predseda Wolfgang Clement (SPD) je veľkým zástancom povolenia tohto výskumu. Je však za štátny výskum, čím by sa dosiahla jeho transparentnosť. Medzitým už nemecký parlament embryonálny výskum schválil, ale s podmienkou, že embryá budú importované, čo sa aj tak doteraz v Nemecku robilo (embryá sa dovážali najmä z Izraela).
Zdržanlivé stanovisko katolíckych a aj väčšiny evanjelických biskupov v Nemecku k tomuto spôsobu liečby má však aj svoju pozitívnu stránku. Núti vedcov hľadať alternatívne riešenie, akým je používanie dospelých kmeňových buniek z kostnej drene, placenty alebo tkanív, aby sa nemuseli usmrcovať štrnásťdňové embryá.
Obeť pre iných je etická cnosť
Každý vedecký objav, ktorý prináša zásadnú sociálnu zmenu, sa stretá najprv s odmietnutím. Prijme sa vždy s určitým oneskorením. Napríklad umelé oplodnenie v skúmavke bolo najprv zatracované ako neetické, dnes však patrí s určitými obmedzeniami aj u nás na Slovensku k zákonom povolenej lekárskej praxi.
Osobne sa nazdávam, že ak by sa žiadna dostatočne účinná alternatíva k použitiu štrnásťdňových embryí na lekárske účely nenašla, cirkvi by nemali zotrvávať na odmietaní tejto revolúcie v medicíne. Z dvoch zlých riešení treba vybrať to menej zlé, a chorým blížnym pomôcť. Ak to bude posledná možnosť, bude treba pochopiť aj smrť embryí v skúmavke ako obeť v prospech života iných. To by nebola služba smrti, to by bola služba životu. Povedzte matke, ktorá má dieťa choré na cukrovku, že nie je dovolené vyliečiť ho embryom, ktoré zostalo ležať v chladničke po umelom oplodnení, lebo je to nemorálne. Obeť pre iných je predsa tiež etickou cnosťou.
Vyvarujme sa preto križiackeho boja proti novým metódam liečenia ťažkých chorôb, ktoré majú viesť k tak prepotrebnej revolúcii v liečebnej praxi. Vyčkajme, čo povedia vedci. O päť rokov budeme azda múdrejší.
Autor: Prof. ThDr. IGOR KIŠŠprofesor etiky, dekan Evanjelickej bohosloveckej fakulty UK
