SME

Európa chce chrániť ľudí na internete

Žiadne zbieranie údajov bez súhlasu ľudí. A na požiadanie ich bude treba vymazať.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)
toda.jpg
Zo Štrasburgu od nášho redaktora MATÚŠA KRČMÁRIKA

Internetové spoločnosti už nebudú môcť zbierať informácie o svojich používateľoch bez toho, aby na to dostali výslovný súhlas. Používateľ bude mať možnosť požiadať ich, aby mu odovzdali všetky informácie, ktoré o ňom nazbierali a potom ich zo svojich serverov vymazali. Ak tak neurobia, hrozí im pokuta až sto miliónov eur.

Platiť by to malo od roku 2016, ak všetko pôjde podľa plánu europoslancov, ktorí včera schválili legislatívu sprísňujúcu ochranu dát. Schváliť ju ešte musia ministri členských krajín.

Internet sa zmenil

„Každý ďalší odklad by znamenal len ďalšie mesiace, počas ktorých budú môcť firmy zo Sillicon Valley zarábať na úkor občanov Európskej únie,“ povedal na tlačovej konferencii Jan Philipp Albrecht, hlavný predkladateľ návrhu, ktorý v europarlamente reprezentuje nemeckých Zelených.

Ide o najväčší zákon, ktorý prešiel Európskym parlamentom, povedal ešte pred hlasovaním pre Deutsche Welle jeden z jeho predkladateľov Claude Moraes.

„Zapracovali sme doň štyritisíc dodatkov, ide o niečo absolútne jedinečné. Ešte žiadny národný alebo medzinárodný parlament sa nepokúsil o vytvorenie rovnováhy medzi súkromím a používaním internetu,“ dodal.

Súčasný európsky zákon o ochrane dát na internete pochádza ešte z roku 1995, teda z obdobia, keď internet nebol príliš rozšírený a aj jeho možnosti boli menšie. V súčasnosti denne využíva internet 250 miliónov občanov únie. Starý zákon neobsahuje ani ochranu dát, ktoré pre seba zbierajú štátne bezpečnostné zložky.

Zákon obmedzuje aj „profilovanie“, teda nadmerné získavania informácií o používateľoch, podľa ktorých sa predpovedá ich ďalšie konanie (na reklamné alebo bezpečnostné účely). Bude na naň potrebný súhlas dotknutého, v osobitných prípadoch zmluva. Nemôže viesť k diskriminácii na základe etnicity alebo sexuálnej orientácie.

NSA chce nejasné zákony?

Európsky zákon začali poslanci pripravovať ešte v januári 2012, medzitým sa v júni 2013 na verejnosť dostali informácie od Edwarda Snowdena o tom, ako americká a britská tajná služba sledujú svojich občanov.

O „hromadnom, systematickom a skrytom zbieraní osobných údajov nevinných ľudí“ hovorí správa, ktorú na základe výsluchov z jesene vypracoval výbor europarlamentu pre občianske slobody a včera ju plénum schválilo. Jedným zo svedkov bol samotný Snowden, ktorý sa ukrýva v Rusku.

„Zahraničné oddelenie Národnej bezpečnostnej agentúry má ako jednu z hlavných úloh tlačiť na členské štáty Európskej únie, aby zmenili zákony tak, že je možné hromadne sledovať ľudí,“ povedal.

Podľa neho na to slúžia nejasné zákony, ktoré legalizujú tajné sledovanie, aj keď si to verejnosť a ani mnohí politici neuvedomujú. V rozpore s európskymi zákonmi však môže byť podľa správy napríklad to, ako britská GHCQ sledovala internetovú komunikáciu, ktorá prebiehala v kábloch pod Atlantikom, oficiálne na to, aby odhalila možných teroristov. Aj správa pritom priznáva, že podobné programy môžu mať aj iné európske krajiny.

„Vyšetrovanie odložilo nabok bezpečnosť našich občanov a dáva vážnosť ľuďom, ktorí nemajú práve čestné úmysly,“ uzatvoril konzervatívny poslanec Timothy Kirkhope.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu