Máte prekyslený organizmus? Päť odpovedí súčasnej vedy

Začalo sa rozprávať o akomsi prekyslení organizmu. Pozreli sme sa na odborné články a tu sú odpovede na päť základných otázok.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - SITA/AP)

Autorka je lekárka, pracuje v klinickom výskume. Text je prevzatý z jej blogu.

1.Čo je vlastne to prekyslenie?

Už samotná definícia prekyslenia organizmu je ošemetná. Rôzne webové fóra a články, ktorých odbornosť nie je zaručená, definíciu obyčajne neponúkajú. Hovoria len o znížení pH „v organizme“.

Samotné pH je definované ako „záporný dekadický logaritmus aktivity oxónových katiónov“, zjednodušenie je to koncentrácia iónov vodíka (H+) v roztoku, pričom čím vyššia koncentrácia iónov vodíka, tým nižšie pH. Základná otázka teda znie, akého roztoku sa týka to nízke pH pri prekyslení organizmu?

Voda tvorí asi 53 percent hmotnosti tela dospelého človeka a dve tretiny z nej sú vo vnútri buniek. Bunky sú však obalené membránou, ktorá aktívne pustí dnu len to, čo sa bunke hodí (až na pár výnimiek, taký alkohol sa do buniek dostáva bez pozvánky). Regulácia pH v bunke je taká perfektná, až niektorí vedci predpokladajú, že prípadné menšie zmeny robí bunka schválne a využíva ich na signalizáciu.

Bunka bez schopnosti udržovať svoje vnútorné prostredie zomiera, takže neželané prekyslenie vnútra buniek by sme neprežili. Prekyslenie je teda zjavne záležitosťou mimobunkovej tekutiny, teda krvi, tráviacich štiav, tekutiny v tkanivách, moču a podobne.

2.Ovplyvňuje strava pH krvi?

Tekutina v tkanivách odráža zloženie krvi a tá má pH medzi 7,35 – 7,45 (obyčajne okolo 7,4). Krv má zároveň excelentné kompenzačné mechanizmy, aby toto pH udržala. Tie sú zjednodušene založené na vzťahu:

H+ + HCO3- ↔ H2CO3 ↔H2O + CO2

Telo vie z kyslých H+ iónov spraviť vodu a oxid uhličitý. Vodu vymočíme, oxid uhličitý vydýchame a máme vybavené. Tento systém je samozrejme komplikovanejší, keďže sa doň významne zapájajú mnohé iné ióny (sodík, vápnik, draslík, fosfáty, bielkoviny...) a tiež enzýmy.

Regulácia pH krvi je evolúciou vyšperkovaná do takej dokonalosti, že strava nemá šancu ju významne ovplyvniť, čo preukázali vo viacerých pokusoch.

Výrazná zmena pH krvi nie je žiadna „sranda“, ale príznak vážnej choroby ako napríklad zlyhania obličiek alebo neliečenej cukrovky a pri zmene pH krvi približne o 0,3 si môžu patológovia začať brúsiť nože.

3.Úloha tráviacich štiav?

V žalúdku je pH 1,35 – 3,5, no to je neutralizované šťavami z podžalúdkovej žľazy s pH 8,8. A tu sa natíska logická otázka – ak nemá podžalúdková žľaza problém s pH 1,35 žalúdočnej kyseliny, prečo by mala mať problém s jablkom s pH 3,6?

Samozrejme, že nemá.

Pri hypotéze o prekyslení organizmu nejde o pH potraviny samotnej, ale o pH, ktoré vyvolá v organizme. Takže napríklad taký čerstvý pomarančový džús patrí medzi „zásadité“ potraviny, hoci je v skutočnosti kyslý (budem používať úvodzovky, aby som to odlíšila).

Akú reakciu vyvolá nejaká potravina v organizme, sa dá vraj odhadnúť buď pomocou takzvaného. „acid ash“ (kyslý popol), alebo výpočtom.

Pri prvom spôsobe sa potravina údajne spáli, čím sa má simulovať metabolizmus, a potom sa určí pH popola. Pri druhom spôsobe sa analyzujú jednotlivé molekuly a ióny v potravine a následne sa pomocou Remerovej rovnice určí „kyslosť“.

Ani jedna z týchto metód neznie veľmi exaktne. Potraviny nie sú robené podľa šablóny v syntetizátore, a tak každé jablko môže mať iné zloženie minerálov podľa pôdy, v ktorej rástla jabloň (dôležité pre Remerovu rovnicu). A tiež metabolizmus každého človeka je nielen individuálny, ale aj komplikovanejší než obyčajný oheň alebo zjednodušené matematické kalkulácie.

„Zásaditá“ diéta sa preto zjavne ťažko definuje a dopomáha tak zmätku v celej hypotéze. Výsledkom sú rôzne tabuľky so zoznamami „kyslých“ či „zásaditých“ potravín, ktoré si mnohokrát odporujú.

Napríklad taký biely cukor zaraďujú raz na jednu a potom na druhú stranu, tak si vyberte.

4.Ktoré pH to teda tie „kyslé“ potraviny ovplyvňujú?

Krv, bunková tekutina či tráviace šťavy to nie sú, to už sme si ujasnili. Pohľad do tabuliek ukáže, že jedinou tekutinou, ktorá má veľký rozsah normálneho pH je moč (4,6 – 8). Žeby šlo teda iba o pH moču?

Z historického hľadiska sa v súvislosti s prekyslením organizmu často skloňuje meno Claude Bernard (1813-1878), ktorý opísal pokus, keď králiky nakŕmil hovädzím mäsom a zistil, že majú kyslý moč, zatiaľ čo králiky na bylinách mali moč zásaditý.

Takže strava vie dokázateľne výrazne ovplyvniť pH moču. Máme relevantný dôkaz o vplyvu stravy na nejakú tekutinu v organizme, prekyslenie funguje, lenže...

... lenže úloha obličiek v udržovaní pH je práve vylučovanie nadbytočných kyselín močom.

Je teda samotné pH moču dôležité?

Nie. Teda jedine, žeby malo mať vplyv na glazúru záchoda. Samotné pH moču iba odzrkadľuje zapojenie kompenzačných mechanizmov do praxe.

Z vedeckého hľadiska je tak dôležitá iná otázka:

5.Netrpí organizmus, ak musí niečo kompenzovať?

Odpoveďou na túto otázku je veľa rôznych výskumov, ale vyzerá to tak, že k jednoznačnej odpovedi sa vedci neprepracovali – tak to vo vede chodí. Tým je odlišná od pseudovedy, ktorá sa tvári, že má odpovede na všetko.

V odborných kruhoch sa asi najviac diskutuje o zvýšenom vyplavovaní vápnika, ktoré sa pozoruje pri nižšom pH moču. Diskutuje sa o ňom kvôli domnienke, že tento vápnik sa vyplavuje z kostí práve za účelom regulácie pH. Ak je táto domnienka správna, tak napríklad strava bohatá na bielkoviny, ktorá je „kyslá“, môže spôsobovať osteoporózu (rednutie kostí).

Táto hypotéza má však jeden problém - viaceré pokusy a epidemiologické štúdie dokázali pravý opak.

Strava bohatá na živočíšne bielkoviny je preukázateľne jeden z faktorov pôsobiacim preventívne proti osteoporóze, hoci je pri nej v moči viac vápnika než pri „zásaditej“ strave. Odkiaľ ten vápnik telo berie, sa zatiaľ presne nestanovilo, ale kosti to celkom zjavne nie sú. Navyše dakto vypočítal, že ak by malo telo naozaj používať vápnik z kostí na kompenzovanie roky trvajúceho prekyslenia, tak za približne 18 rokov by boli kosti celkom bez vápnika.

To znamená, že ak by bola „kyslá“ strava takým veľkým problémom, ako nás niektorí strašia, asi by sa v našich končinách len málokto dožil staroby.

„Kyslá“ strava sa však dáva do súvislosti aj s inými chorobami. Skloňujú sa obličkové kamene (opäť vápnik v moči), ubúdanie svalstva a bolesti chrbta vo vyššom veku. V iných štúdiách sa zasa venovali významu pH pri chemoterapii a zistili, že niektoré liečivá lepšie fungujú pri zásaditejšom pH a iné pri kyslejšom. Týchto štúdií však zatiaľ nebolo veľmi veľa a zdá sa, že zatiaľ viac otázok otvorili, než zodpovedali.

?Závery:

Hypotéza (zdôrazňujem slovo hypotéza) o priaznivých účinkoch „zásaditej“ diéty sa stále skúma. Niektoré jej dogmy už boli vyvrátené, iné možno budúce výskumy potvrdia a možno vyvrátia. No ani jeden seriózny výskum zatiaľ nedokázal, žeby jej prísne dodržovanie niečomu prospievalo.

Naopak, viaceré štúdie ukázali, že napríklad v prípade osteoporózy môže byť škodlivá.

Tí, čo sa tvária, že „zásaditá" diéta je priam magický liek na všetky choroby, tak robia bez dôkazu, často celkom ignorujú alebo zrejme nevedomky prekrúcajú dokázateľné a zmerateľné fakty. Z prekyslenia organizmu sa tak stáva priam moderné náboženstvo – kto mu verí, relevantné dôkazy nepotrebuje.

Ako sa teda stravovať?

Za „kyslé“ potraviny sa považujú predovšetkým bielkoviny a pšeničné výrobky, zatiaľ čo za „zásadité“ sa berú zelenina a ovocie. Ak zabudneme na prehnané snahy o alkalizáciu moču všelijakými roztokmi z lekárne a radikálne obmedzenie stravy len na niektoré potraviny, tak pridať do nášho jedálnička zeleninu a ovocie a zredukovať podiel bielkovín odporúčajú dietológovia už celé roky.

A to aj bez strašenia s hypotézou o prekyslení organizmu.

Hlavné zdroje:

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/24557632
http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/12672913
http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2881463/
http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/21183586
http://www.biomedcentral.com/content/pdf/1475-2891-8-41.pdf
http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1359/jbmr.090515/pdf
http://64.251.27.164/Acid-Base%20Balance%20Articles/tucker.pdf
http://www.twinsuk.ac.uk/wp-content/uploads/2012/11/Welch-Ost-Int-2012.pdf
http://www.biomedcentral.com/1471-2474/11/88/
http://nutrition.highwire.org/content/133/3/866S.full
http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1051227608003026
http://jn.nutrition.org/content/133/3/855S.long
http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3195546/
http://nutrition.highwire.org/content/141/3/391.full
http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3828631/
http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/11446566
http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/21289203
http://www.seattlehealingarts.com/pracmedia/Diet%20Acidosis.pdf
http://press.endocrine.org/doi/pdf/10.1210/jc.2012-2857
http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/20717017
http://www.medicinabiomolecular.com.br/biblioteca/pdfs/Cancer/ca-2024.pdf

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu?
  2. Pokazila sa Vám práčka či chladnička? Nevolajte opravára!
  3. Odborári pokračujú v zbieraní podpisov za zastropovanie dôchodku
  4. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite
  5. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's?
  6. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro
  7. Zvodný jesenný look s AVONom a Darou!
  8. Prečo sú pneumatiky dôležitejšie ako bezpečnostné pásy?
  9. Košická spoločnosť Ness formálne otvorila office v Poprade
  10. Kvíz o zatepľovaní zvládne iba odborník. Trúfate si?
  1. Sú "firmy na predaj" vhodné pre začínajúcich podnikateľov?
  2. Dôležité zmeny v založení s.r.o. od 1.9.2018
  3. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro
  4. Pokazila sa Vám práčka či chladnička? Nevolajte opravára!
  5. Prečo sú pneumatiky dôležitejšie ako bezpečnostné pásy?
  6. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite
  7. Zvodný jesenný look s AVONom a Darou!
  8. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's?
  9. Výhody virtuálneho sídla spoločnosti
  10. Medzinárodný týždeň na EU v Bratislave
  1. Odborníčka na výživu: Večera maximálne 4 hodiny pred spánkom 21 418
  2. Kvíz o zatepľovaní zvládne iba odborník. Trúfate si? 12 197
  3. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 11 384
  4. Sládok Pilsner Urquell: Neviem prečo zdokonalovať Prazdroj 8 445
  5. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 6 910
  6. Vodič dostal jasný odkaz: Na cyklotrase sa neparkuje 6 877
  7. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 4 914
  8. Nepodceňujte príznaky psoriázy 4 162
  9. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 4 026
  10. Odborári pokračujú v zbieraní podpisov za zastropovanie dôchodku 2 584

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Peniaze na reformu školstva v rozpočte nevidno

Školstvo je v rozpočte málo ambiciózne.

AUTORSKÁ STRANA MATÚŠA KRČMÁRIKA

Český diktátor je o krok bližšie

Čechom akoby to bolo jedno.

EKONOMIKA

Razie u Kočnera môžu odhaliť aj stratené zmenky

Penta nesmie vyplatiť 11 miliónov eur Kočnerovi. Papierové zmenky však prokuratúra nezaistila, už preto nemusia byť Kočnerove.

TV

Pri razii v Kočnerových domoch otvárali aj trezor

Na prehliadkach sa zúčastňuje aj Kočner.

Neprehliadnite tiež

Predstavili poslednú knihu vedca Stephena Hawkinga

Vedec zomrel v marci vo veku 76 rokov.

Winamp prehrávač sa vracia, vydajú ho aj ako appku

Program neaktualizovali už päť rokov.

Prečo listy na jeseň menia farbu a opadajú?

Mrazy oslabia červené sfarbenie.

Nórski archeológovia objavili stopy vzácnej vikingskej lode

Nález by mohol osvetliť expedície moreplavcov v stredoveku.