SME
Streda, 17. august, 2022 | Meniny má Milica

Svetové kultúrne pamiatky skončia pod vodou

Klimatická zmena nezasiahne len životné prostredie. Pod vodou skončia aj pamiatky alebo stopy po celých kultúrach.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - TASR/AP)

BRATISLAVA. Pocit, že budova, pri ktorej stoja, vznikla pred tisíckami rokov, láka milióny turistov. Pyramídy v Gíze, aténska Akropola alebo Koloseum v centre Ríma. Naši potomkovia ho však zrejme pri mnohých súčasných pamiatkach nezažijú. Ak sa nezmení trend, zničia ich klimatické zmeny a stúpajúca hladina oceánov.

Už koncom storočia

Týka sa to aj niektorých najslávnejších pamiatok ako Socha slobody, londýnsky Tower alebo opera v Sydney. Spolu takmer pätina zo 720 lokalít Svetového dedičstva podľa UNESCO.

SkryťVypnúť reklamu

Skúmaniu kultúrnych strát, ktoré prinesú klimatické zmeny, sa venovali vedci, ktorí výsledky zverejnili v magazíne Environmental Research Letters. Počítali so zvýšením teploty o tri stupne Celzia oproti obdobiu pred industrializáciou v najbližších dvoch tisíckach rokov, čo je veľmi konzervatívny odhad.

O toľko sa totiž môže teplota podnebia zvýšiť už do konca tohto storočia, keďže je to v rozsahu 2,6 až 4,8 stupňa Celzia, ktorý predpovedal Medzivládny panel pre zmenu klímy.

„Môžeme s pomerne veľkou istotou povedať, že prvé vplyvy na tieto pamiatky budeme vidieť už koncom tohto storočia,“ povedal pre Guardian vedúci výskumného tímu Ben Marzeion z univerzity v rakúskom Innsbrucku. Pri výskume navyše nebrali do úvahy to, že čoraz silnejšie búrky a záplavy môžu tieto pamiatky poškodiť skôr.

SkryťVypnúť reklamu

Hranicu dvoch tisícok rokov si vedci vybrali preto, že v tom období by už hladina oceánov mohla byť stabilná.

„Oceány dosiahnu novú rovnováhu a podľa fyzikálnych modelov vieme predpovedať straty ľadovca v Grónsku a v Antarktíde,“ hovorí aj spoluautor výskumu Anders Levermann, ktorý pôsobí na univerzite v Postupime.

Mestá pod vodou

Podľa modelov skončia pod vodou aj niektoré historické mestá, belgické Bruggy, taliansky Neapol, ruský Petro?hrad alebo časti severného Nemecka okolo Hamburgu. V Benátkach „ten vplyv v istom zmysle cítiť už teraz,“ tvrdí Marzeion.

Až dvanásť krajín by podľa vedcov malo prísť o minimálne polovicu svojej súše, pri ďalších tridsiatich krajinách pôjde o desatinu.

„Väčšina ich obyvateľstva bude musieť v dlhodobom horizonte opustiť svoje domovy, takže veľká časť ich kultúry sa skôr či neskôr stratí, ak nezastavíme otepľovanie,“ povedal pre stránku postupimskej univerzity Marzeion.

SkryťVypnúť reklamu

Ak by zvýšenie hladiny oceánu nastalo už dnes, týkalo by sa to asi 600 miliónov obyvateľov. Najviac v juhovýchodnej Ázii, kde žije množstvo ľudí v oblastiach pri morskom pobreží.

Marzeion tvrdí, že pri klimatických zmenách treba hovoriť aj o kultúrnych stratách. „Keď sa bežne hovorí o klimatických zmenách, hovorí sa o ekonomických alebo sociálnych následkoch. My sme sa na to chceli pozrieť z kultúrneho pohľadu,“ dodal pre Guardian. Napriek tomu neverí, že by týmto presvedčil klimaskeptikov, aby brali problém vážne.

doi:10.1088/1748-9326/9/3/034001

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Týždenný podcast o novinkách z vedy.


a 3 ďalší 13 h
Ilustračné foto.

Ľudia sú závislí od dvanástich potravín.


15. aug
Filip Dvořák, exper na umelú inteligenciu má české aj americké občianstvo.

Nepozerajte sa na umelú inteligenciu ako na nepriateľa, hovorí.


15. aug

Nové správy zo sveta vedy.


a 2 ďalší 12. aug
SkryťZatvoriť reklamu