SME
Nedeľa, 1. august, 2021 | Meniny má BožidaraKrížovkyKrížovky

Svetové kultúrne pamiatky skončia pod vodou

Klimatická zmena nezasiahne len životné prostredie. Pod vodou skončia aj pamiatky alebo stopy po celých kultúrach.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - TASR/AP)

BRATISLAVA. Pocit, že budova, pri ktorej stoja, vznikla pred tisíckami rokov, láka milióny turistov. Pyramídy v Gíze, aténska Akropola alebo Koloseum v centre Ríma. Naši potomkovia ho však zrejme pri mnohých súčasných pamiatkach nezažijú. Ak sa nezmení trend, zničia ich klimatické zmeny a stúpajúca hladina oceánov.

Už koncom storočia

Týka sa to aj niektorých najslávnejších pamiatok ako Socha slobody, londýnsky Tower alebo opera v Sydney. Spolu takmer pätina zo 720 lokalít Svetového dedičstva podľa UNESCO.

Skryť Vypnúť reklamu

Skúmaniu kultúrnych strát, ktoré prinesú klimatické zmeny, sa venovali vedci, ktorí výsledky zverejnili v magazíne Environmental Research Letters. Počítali so zvýšením teploty o tri stupne Celzia oproti obdobiu pred industrializáciou v najbližších dvoch tisíckach rokov, čo je veľmi konzervatívny odhad.

O toľko sa totiž môže teplota podnebia zvýšiť už do konca tohto storočia, keďže je to v rozsahu 2,6 až 4,8 stupňa Celzia, ktorý predpovedal Medzivládny panel pre zmenu klímy.

„Môžeme s pomerne veľkou istotou povedať, že prvé vplyvy na tieto pamiatky budeme vidieť už koncom tohto storočia,“ povedal pre Guardian vedúci výskumného tímu Ben Marzeion z univerzity v rakúskom Innsbrucku. Pri výskume navyše nebrali do úvahy to, že čoraz silnejšie búrky a záplavy môžu tieto pamiatky poškodiť skôr.

Skryť Vypnúť reklamu

Hranicu dvoch tisícok rokov si vedci vybrali preto, že v tom období by už hladina oceánov mohla byť stabilná.

„Oceány dosiahnu novú rovnováhu a podľa fyzikálnych modelov vieme predpovedať straty ľadovca v Grónsku a v Antarktíde,“ hovorí aj spoluautor výskumu Anders Levermann, ktorý pôsobí na univerzite v Postupime.

Mestá pod vodou

Podľa modelov skončia pod vodou aj niektoré historické mestá, belgické Bruggy, taliansky Neapol, ruský Petro?hrad alebo časti severného Nemecka okolo Hamburgu. V Benátkach „ten vplyv v istom zmysle cítiť už teraz,“ tvrdí Marzeion.

Až dvanásť krajín by podľa vedcov malo prísť o minimálne polovicu svojej súše, pri ďalších tridsiatich krajinách pôjde o desatinu.

„Väčšina ich obyvateľstva bude musieť v dlhodobom horizonte opustiť svoje domovy, takže veľká časť ich kultúry sa skôr či neskôr stratí, ak nezastavíme otepľovanie,“ povedal pre stránku postupimskej univerzity Marzeion.

Skryť Vypnúť reklamu

Ak by zvýšenie hladiny oceánu nastalo už dnes, týkalo by sa to asi 600 miliónov obyvateľov. Najviac v juhovýchodnej Ázii, kde žije množstvo ľudí v oblastiach pri morskom pobreží.

Marzeion tvrdí, že pri klimatických zmenách treba hovoriť aj o kultúrnych stratách. „Keď sa bežne hovorí o klimatických zmenách, hovorí sa o ekonomických alebo sociálnych následkoch. My sme sa na to chceli pozrieť z kultúrneho pohľadu,“ dodal pre Guardian. Napriek tomu neverí, že by týmto presvedčil klimaskeptikov, aby brali problém vážne.

doi:10.1088/1748-9326/9/3/034001

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Vladimíra Kurincová Čavojová (1978) pôsobí na Ústave experimentálnej psychológie, ktorý funguje pod Centrom spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied (SAV). Získala ocenenie SAV za popularizáciu vedy aj za aktivitu Prečo ľudia veria nezmyslom.

Rozhovor s Vladimírou Kurincovou Čavojovou o vášňach, ktoré rozdeľujú spoločnosť.


30. júl
Minister financií Igor Matovič.

Ministerstvo osemhodinový posun nevníma ako posun.


4 h
Rory Sabbatini so svojou manželkou Martinou, ktorá je aj jeho caddy.

Nemôžem tomu uveriť, je to úžasné, vravel slovenský golfista.


Pavol Spál 5 h
Taliansky šprintér Lamont Jacobs vyhral beh na 100 m na LOH Tokio 2020 / 2021.

Sledujte 9. deň olympiády minútu po minúte.


Sportnet a 1 ďalší 18 h

Neprehliadnite tiež

Dvojica ruských kozmonautov Oleg Novickij a Piotr Dubrov, ktorí uskutočnili v stredu 2. júna 2021 výstup do voľného vesmíru z Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Výstup súvisel s prípravou na príchod nového ruského modulu.

Prevádzku ruského segmentu na ISS chce Rusko ukončiť v roku 2028.


TASR 31. júl
Technologický podcast Klik.

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 2 ďalší 30. júl