SME
Piatok, 4. december, 2020 | Meniny má Barbora, BarbaraKrížovkyKrížovky

Slovensko a celú Európu čakajú častejšie záplavy

V polovici storočia bude dvakrát viac povodní, štvornásobne vzrastú škody.

Vody bude v Európe viac, častejšie budú veľké povodne.Vody bude v Európe viac, častejšie budú veľké povodne. (Zdroj: ILUSTRAČNÉ SME – VLADIMÍR ŠIMÍČEK)

BRATISLAVA. Voda v riekach bude stúpať. Predpovedné modely budú na niekoľko ďalších dní hlásiť intenzívne zrážky, situácia sa nezlepší. Štáty začnú zvolávať krízové štáby, vojaci budú pieskovať brehy riek a miesta, kde by sa mohla voda vyliať. Ťažká technika sa pokúsi zabrániť najhoršiemu, záchranári na lodiach budú premávať stredom ulíc.

Na podobné zábery by sme si mali zvyknúť. Nový výskum naznačuje, že povodní a záplav bude v Európe viac, budú častejšie a spôsobia väčšie materiálne škody. A to už do polovice tohto storočia.

Skryť Vypnúť reklamu

Narastú škody

Predpokladá sa, že v Európe povodne spôsobia škody priemerne za päť miliárd eur ročne. Problémom však je, že sa nedá dobre porovnávať, aké príčiny a aké dôsledky majú v jednotlivých krajinách. Výskumníci často pracujú rôznymi metódami a používajú iné modely.

Preto sa teraz medzinárodný tím rozhodol, že sa na celý problém pozrie komplexne. Vedci podľa štúdie v magazíne Nature Climate Change preskúmali viac ako tisícku povodí a častí riek a zistili, že záplavy vykazujú jasné vzorce. Napríklad keď vrcholil Dunaj, rovnako na tom bolo aj Labe.

„Sme prví, ktorí sa pozreli na korelácie medzi vrcholmi v prietoku rôznych povodí riek,“ hovorí pre magazín New Scientist prvý autor štúdie Brenden Jongman. „A na pravdepodobnosť, že ak sú na jednej povodne, rozšíria sa aj na ďalšie.“ Následne svoje zistenia vložili do klimatických modelov, ktoré predvídajú úhrn zrážok a vývoj teploty v priebehu tohto storočia.

Skryť Vypnúť reklamu

Tieto modely ukázali, že záplavy budú častejšie. Kým teraz sa veľké povodne objavujú zhruba každých šestnásť rokov, v polovici storočia to bude každých desať.

Podstatne výraznejšie, až štvornásobne, však vzrastú škody. Spôsobí ich nielen meniaca sa príroda, kľúčové budú nárast populácie aj väčšie množstvo ľudí, ktorí budú žiť v oblastiach vystavených povodniam. Častejšie záplavy by však mohli doraziť aj na Slovensko.

Celoeurópsky boj

„Pribúda situácií, keď v priebehu krátkeho času spadne na zem väčšie množstvo vody, než je pôda schopná prijať. V niektorých regiónoch, najmä na severe a východe Slovenska, rastie dokonca aj extrémnosť zrážok, ktoré trvajú aj viac dní po sebe,“ tvrdí pre SME klimatológ Jozef Pecho z Ústavu fyziky atmosféry AVČR.

Skryť Vypnúť reklamu

„Tieto trendy budú veľmi pravdepodobne pokračovať aj v budúcnosti, takže na častejšie prívalové ako aj regionálne povodne sa budeme musieť pripraviť.“

Vedci preto navrhujú, aby sa proti povodniam bojovalo na celoeurópskej úrovni. Ak má totiž nová štúdia pravdu, mali by sme sa pripraviť na intenzívnejšie a dlhšie trvajúce záplavy.

Čistiť rieky

Odborníci pritom priznávajú, že problémy so záplavami nemusia byť len dôsledkom meniacej sa klímy. Problémom je aj samotná činnosť človeka, odlesňovanie či narovnávanie tokov riek. Zároveň platí, že častejšie povodne môžu striedať obdobia sucha.

„Spôsobov, ako sa brániť povodniam, je mnoho, ale absolútna ochrana pred nimi nie je,“ uzatvára Danica Lešková, vedúca odboru hydrologických predpovedí a výstrah SHMÚ. „No pomôže orba v smere vrstevníc, výstavba poldrov nad obcami, v obciach udržiavať čistý tok či nezmenšovať prietočnú kapacitu koryta zarastenými brehmi.“

Skryť Vypnúť reklamu

doi:10.1038/nclimate2124

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Rozprávky SME

Či za dobré sa treba dobrým odmeniť (číta Robert Roth)

Klasické rozprávky (nielen) pre vaše deti.

Rozprávky

Jankovská by chcela Vianoce na slobode. Vylúčené to nie je

Rozhodnúť môže sama prokurátorka alebo na žiadosť aj súd.

Monika Jankovská.
Minister hospodárstva Richard Sulík.

Sudca Kliment sa vzdal členstva v Súdnej rade

Rozhodnutie zdôvodnil v kontexte očakávanej zmeny ústavy.

Sudca Najvyššieho súdu Juraj Kliment.