Atacama však nebola vždy púštnou oblasťou, pred 13.000 rokmi v nej prevládalo vlhké ovzdušie, píše v dnešnom čísle švajčiarsky denník Le Temps.
Vlhké podnebie pred 13.000 rokmi na Atacame umožnilo, aby sa na nej trvalo osídlili ľudia. Preukázali to výsledky prieskumu čílsko-švajčiarskeho tímu archeológov.
Približne pred 14.600 rokmi bol v tomto regióne ďažďový prales. Prešlo ďalších 2000 rokov, aby sa na Atacame osídlili ľudia, a to vďaka klimatickým zmenám. Podľa archeológov sa museli začať pred asi 14.000 rokmi a dopady trvali 9500 rokov, uvádza denník.
Na mieste terajšej púšte rástla hustá tráva a rozmanité rastliny. Hladina bývalých ľadovcových jazier bola 70 metrov nad úrovňou terajších soľných jazier a bývalí lovci si pri nich mohli urobiť dobré úkryty. Tí si postavili sídla medzi Atacamou a jazerami v horách v nadmorskej výške 4000 metrov. Archeológovia preskúmali 39 bývalých sídlisť : objavili v nich drevené uhlie, ďalej početné kamenné predmety, hroty do šípov trojuholníkového tvaru a kosti zo zvierat, napríklad z lám.
Potom musela nastať ďalšia klimatická zmena, ktorá vyhnala ľudí z Atacamy. Pred asi 9000 rokmi nastalo v stredných Andách obdobie, nazývané "archeologické ticho", ktoré svedčí o dlhom období sucha v celom regióne. Ako dodáva Le Temps, archeologický prieskum v šiestich jaskyniach v nadmorskej výške od 3000 do 3600 metrov, tieto domnienky potvrdil.
