LONDÝN, BRATISLAVA. Mozog jednej opice ovládal pohyb druhej. Možno to znie ako zo známeho filmu Avatar, no americkým vedcom sa to teraz naozaj podarilo.
Podľa štúdie publikovanej v magazíne Nature Communications myšlienky jednej opice vyvolali pohyb u tej druhej.
Nie prístroje, ale ľudia
Poškodenie miechy môže zastaviť tok informácií z mozgu do tela, takže ľudia nedokážu chodiť alebo stratia kontrolu nad inou časťou svojho tela.
Vedci sa však už dlhšie snažia obnoviť pohyb ochrnutých pomocou prístrojov, ktoré by boli napojené priamo na mozog pacientov. Uľahčili by im tak život, napríklad prostredníctvom robotickej ruky.
„My však máme záujem, aby sa dala použiť samotná mozgová činnosť na kontrolu vlastnej paralyzovanej končatiny,“ hovorí pre LiveScience.com neurológ Ziv Williams z Harvardovej školy medicíny.
„Výhodou je používanie vlastného tela, na rozdiel od mechanického zariadenia, ktoré môže vyžadovať veľa námahy a nie je vždy praktické na prenášanie.“
Neurólogovia z Harvardovej školy medicíny teraz pod jeho vedením skúmali dve opice. Prvej do mozgu implantovali čip, ktorý monitoroval viac ako stovku neurónov. Opicu potom vycvičili tak, aby sa jej fyzické akcie prispôsobili vzorom elektronickej aktivity v neurónoch.
Druhému zvieraťu zase do miechy implantovali 36 elektród, aby otestovali, ako stimulácia rôznej kombinácie elektród ovplyvňuje jej pohyb. Pritom jej aplikovali sedatíva, aby pomocou svojho mozgu nemala žiadnu kontrolu nad vlastným telom.
Obe opice potom prepojili tak, že mozog prvej kontroloval pohyby druhej. V 98 percentách testov prvá opica riadila pohyb ruky druhej len stimuláciou jej miechy.
Späť ku kontrole
„Naším cieľom je, aby sme ľudom s poranením mozgu alebo miechy obišli zranenia,“ tvrdí podľa BBC Williams. „Nádejou je úplne získanie prirodzeného pohybu a myslím, že je to teoreticky možné. Ale vyžadovať to bude ešte ďalšie úsilie.“
Ochrnutí ľudia by podľa vedcov mohli získať aspoň malé množstvo pohybu, čo by výrazne ovplyvnilo kvalitu ich života.
Skomplikovať to však môžu rozdiely v svaloch, ktoré bývajú po ochrnutí stuhnuté. Ovládanie môže zhoršiť aj kolísanie krvného tlaku. Napriek tomu je nový výskum aspoň prvým krokom.
„Štúdia je kľúčovým posunom, ktorý ukazuje potenciál rozhrania v mozgu, ktoré je určené na obnovu cieľavedomého pohybu ľudí postihnutých ochrnutím,“ dodal pre BBC aj Bernard Conway, šéf biochemického inžinierstva na univerzite Strathclyde.
„Ale významnú časť práce treba ešte urobiť, než budú môcť túto technológiu ponúknuť ľuďom, ktorí to potrebujú.“
