BRATISLAVA. Kedy prestala byť naša planéta ohnivou guľou plnou presúvajúcej sa magmy? A kedy sa vytvorila zemská kôra?
Odpovede na tieto otázky teraz priniesol kryštál zirkónu, ktorý pred rokmi objavili vedci v Austrálii. Podľa štúdie v magazíne Nature Geoscience má tento kremičitý minerál naozaj 4,4 miliardy rokov. Stal sa tak najstarším dosiaľ známym kúskom našej planéty.
Zároveň ukazuje, že zemská kôra sa vyformovala len zhruba 160 miliónov rokov potom, ako vznikla naša slnečná sústava. A že život mohol na našej planéte existovať skôr.
Z oceánov magmy
„Potvrdzuje to náš názorom o tom, ako sa Zem ochladila a stala sa obývateľnou," hovorí v tlačovom vyhlásení univerzity Wisconsin-Madison John Valley, prvý autor štúdie. „Výskum posilnil náš záver, že Zem mala hydrosféru už pred 4,3 miliardami rokov. Možno čoskoro na to dokonca život."
Vedci na skúmanie zirkónu využili dve metódy. Iónovou hmotnostnou spektrometriou sledovali rozpad uránu na olovo a novou atómovou tomografiu (atom-probe tomography) teraz zisťovali hmotnosti jednotlivých atómov olova. Obe metódy potvrdili vek kryštálu.
„Zem bola vtedy poskladaná z množstva heterogénneho materiálu zo slnečnej sústavy," dodáva Valley. „Intenzívne ju bombardovali asteroidy, vrátane kolízie s telesom veľkým ako Mars pred 4,5 miliardami rokov, ktorá vyformovala Mesiac a roztavila Zem. Naše vzorky sa vytvorili potom, ako oceány magmy vychladli."
Bol život skôr?
Výskum podporuje hypotézu, ktorá hovorí o takzvanej skorej chladnej Zemi. Vedci si dokonca myslia, že mikrobiálny život na našej planéte bol možný už pred 4,3 miliardami rokov. Najstaršie dôkazy jeho existencie sú však skoro o miliardu rokov mladšie.
„Nemáme žiaden dôkaz, že vtedy už život existoval," uzatvára aj pre agentúru Reuters Valley. „No nemáme ani dôkaz, že nejestvoval. No nie je dôvod, prečo by nemohol život byť na Zemi už pred 4,3 miliardami rokov."