Londýn 29. októbra (TASR) - Pes Lajka, prvý živý tvor vo vesmíre, ktorý na palube Sputnika 2 v novembri 1957 absolvoval jednosmernú cestu na obežnú dráhu Zeme, nežil ani zďaleka tak dlho, ako tvrdili sovietske úrady.
Podľa doterajších oficiálnych vyhlásení sučka Lajka zomrela bezbolestne na orbite asi týždeň po štarte. Nedávno zverejnené informácie však hovoria o tom, že Lajka zomrela na následky prehriatia organizmu a vystrašenia len niekoľko hodín po štarte.
Ako informuje BBC, nové dôkazy na nedávnom Svetovom vesmírnom kongrese v americkom Houstone predložil Dimitrij Malašenkov z moskovského Inštitútu pre biologické problémy.
Známy vesmírny historik Sven Grahn pre BBC nové informácie označil za prekvapujúce a významné, keďže ukončili viac ako 40 rokov špekulácií o osude Lajky.
Misia Lajky ohromila svet. Sputnik 2 Sovieti vypustili necelý mesiac po tom, čo okolo Zeme krúžil Sputnik 1 - prvý umelý satelit. Sputnik 1 - kovová guľa o hmotnosti asi 18 kilogramov bola oveľa ťažšia ako zariadenia, ktoré sa do vesmíru pokúšali dostať USA. Sputnik 2 vážil 113 kilogramov a okrem toho do vesmíru vyniesol živú bytosť.
Lajka bol zatúlaný pes, ktorý sa ponevieral ulicami Moskvy, keď ho chytili a začali pripravovať na cestu do vesmíru. Krátko po štarte Sovieti oznámili, že návrat Lajky na Zem nebol plánovaný, čo vyvolalo pobúrenie medzi mnohými pozorovateľmi.
Malašenkov v Houstone zverejnil niekoľko nových podrobností o misii Lajky - napríklad, že jej potrava bola vo forme želé a že bola pripútaná, aby sa v kapsule neotáčala.
V kabíne sa okrem kyslíkového generátora nachádzalo zariadenie na absorbáciu oxidu uhličitého, ktoré malo zabrániť akumulácii toxického plynu. Ventilátor, ktorý mal Lajku chladiť, bol automaticky aktivovaný, keď teplota v kapsule presiahla 15 stupňov Celzia.
Podľa Malašenkova pred vypustením Sputnika 2 bolo treba vykonať veľa práce, aby sa skupina psích kandidátov na pioniersky let pripravila na podmienky v tesnej kabíne. Zvieratá postupne na obdobia od 15 do 20 dní premiestňovali do stále menších klietok.
Pre let Sputnika 2 cvičili troch psov: Albinu, Lajku a Mušku. Albína bola prvým "náhradníkom" a absolvovala dva lety vo výškovej rakete. Mušku používali na testovanie výstroja a zariadení na podporu životných funkcií.
Lekárske senzory umiestnené na Lajke ukázali, že jej pulz počas štartu dosiahol trojnásobok hodnoty v pokojnom stave. Po dosiahnutí stavu beztiaže sa pulzová frekvencia znížila. Návrat k hodnotám pred štartom však trval trikrát tak dlho ako po jazde v centrifúge, čo svedčí o strese, ktorým vo vesmíre trpela.
Malašenkov tiež odhalil, ako Lajka zomrela. Telemetria z kapsuly Sputnika 2 ukázala nárast teploty a vlhkosti po štarte.
Po piatich až siedmich hodinách letu na Zemi nezaznamenali žiadne známky života Lajky. Pri štvrtom oblete bolo zrejmé, že Lajka zomrela na následky prehriatia a stresu.
Pôvodne panovalo presvedčenie, že Lajka vo vesmíre prežila minimálne štyri dni a možno dokonca celý týždeň, keď vysielacie zariadenie Sputnika prestalo fungovať.
Napriek tomu, že prežila len pár hodín, Lajka má miesto v histórii dobývania vesmíru zaistené, keďže poskytla informácie o tom, že živý organizmus je schopný zniesť dlhý čas v beztiažovom stave, čím do vesmíru otvorila cestu pre ľudí.
Lajkina rakva okolo Zeme obehla 2570-krát a v atmosfére zhorela 4. apríla 1958.
