Koncom januára udelila Univerzita Komenského v Bratislave čestný titul Doctor honoris causa jednému z najúspešnejších vedcov slovenského pôvodu, profesorovi Jánovi Vilčekovi.
Profesor Vilček bol priekopníkom v štúdiu cytokínov, molekúl esenciálnych pre imunitný systém, a vo svete uznávaným vedcom sa stal už počas pôsobenia na Slovensku (Nature 187, 73 - 74 (02 July 1960); doi:10.1038/187073a0).
Napriek tomu sa rozhodol vedecky pôsobiť v zahraničí. Ako sám uviedol v jednom zo svojich rozhovorov, dôvodom jeho odchodu bolo hľadanie možnosti plného odborného uplatnenia.
Mozgy utekajú
A stalo sa. Jeho tvrdá práca na Newyorskej univerzite viedla napokon k zrodu nového lieku na terapiu autoimunitných ochorení, ako napríklad reumatoidná artritída, Crohnova choroba či psoriáza.
Napriek tomu, že situácia na Slovensku sa za takmer päťdesiat rokov od odchodu profesora Vilčeka výrazne zmenila, naďalej sledujeme únik mozgov z krajiny. Hlavným dôvodom odchodu vedcov je pritom predovšetkým hľadanie stimulujúceho prostredia pre vedecko-výskumnú prácu.
Nad tým, prečo si nevieme udržať úspešných slovenských ani prilákať kvalitných zahraničných vedcov, sa zamýšľajú mnohí.
Najnovší príspevok profesorov Prírodovedeckej fakulty UK Tomáška a Noseka uverejnený v americkom časopise The Scientist upozorňuje na to, že problémom slovenskej vedy nie je nedostatok financií, ale nesprávny prístup k vytváraniu podmienok pre vedu.
Prestíž a peniaze
Ak sa nechceme len z diaľky prizerať na výskum svetového významu či vývin nových liekov, je najvyšší čas otvoriť otázku slovenskej vedy.
Myslime na to, že okrem prestíže krajiny prinášajú úspechy vo vede aj zvýšenie úrovne vysokých škôl a taktiež nemalé finančné prostriedky pre celú spoločnosť.
Pre zaujímavosť, liek profesora Vilčeka priniesol jeho domovskej univerzite v USA viac ako 120 miliónov dolárov.
Autor: Anna Hrabovská, farmakologička
