BRATISLAVA. O slonoch sa už dlhšie vie, že sú veľmi spoločenské zvieratá. Oslavujú narodenie, smútia nad smrťou, starajú sa o cudzie mláďatá. Pomáhajú si, keď jeden z nich spadne do diery či keď je jeden slon zo stáda zranený.
Zdvihnú chvost
Je dlhý asi 3,5 metra.
Váži tri až päť ton.
Žije v Bangladéši, Indii, Thajsku, Indonézii či na Srí Lanke.
V porovnaní s africkým slonom majú menšie uši.
Vo voľnej prírode ich žije asi 40- až 50-tisíc.
Teraz však prvýkrát vedci ukázali, že slony sa tiež vedia navzájom utešovať a prejavujú empatiu k utrpeniu iného slona. Naznačuje to aspoň výskum vedcov v Thajsku. Už predtým dokázali, že podobne sa správajú psy, niektoré opice či vtáky.
Pri skúmaní vedci nemôžu umelo vytvárať stresujúce situácie. Preto Joshua Plotnik a behaviorálny etológ a primatológ Frans de Waal študovali skupinu 26 slonov asi rok niekoľko hodín denne, týždeň až dva týždne do mesiaca.
Skúmali ázijské slony, ktoré držia v zajatí v 12-hektárovej prírodnej rezervácii v severnom Thajsku. Ako povedali pre magazín Science, zaznamenali 84 stresujúcich udalostí. A takmer pri všetkých sa slony navzájom utešovali.
Vedci už predtým vedeli, že keď sa slon cíti v nebezpečenstve, zdvihne chvost, zamáva ušami, trúbi či reve, občas sa aj náhle pomočí. Stalo sa tak, keď neďaleko nich prešiel pes, had či nepriateľský slon.
Vedci si podľa štúdie v PeerJ všimli, že ak sa niečo takéto stane jednému slonovi, ostatné „prežívajú jeho reakciu“ podobne, ako keď pozeráme strašidelný film.