KODAŇ, BRATISLAVA. Je to jedno z najväčších tajomstiev súčasnej vedy. Poriadne totiž nevieme, ako presne vznikol na našej planéte komplexný život. Tušíme, že sa tak malo stať niekedy pred 630 miliónmi rokov, z jednoduchých jednobunkových tvorov sa vtedy vyvinuli mnohobunkovce a na konci zostala rôznorodá príroda dneška s miliónmi rôznych druhov.
Bežné vysvetlenie znie, že kľúčom k tejto revolúcii sa stal kyslík. V istom okamihu ho bolo na našej planéte dosť na to, aby dokázali prežiť aj zložitejšie tvory. Nový výskum však túto základnú poučku biológie spochybnil.
Vedci zistili, že hubky pripomínajúce komplexný život spred stoviek miliónov rokov dokážu prežiť aj v prostredí, kde je až dvestonásobne menej kyslíka ako dnes.
Dvestokrát menej
Fakty
Hubky
Dnes jestvujú tisícky druhov hubiek, žijú vo vode, veľká väčšina v mori.
Kŕmia sa drobnými organizmami, ktoré filtrujú z vody.
Najstaršie fosílne nálezy majú asi 600 miliónov rokov.
Daniel Mills ani nemusel chodiť ďaleko. Len pár metrov od Výskumného strediska morskej biológie jeho Juhodánskej univerzity žili tvory druhu Halichondria panicea. Tieto primitívne hubky asi najviac pripomínajú živočíchy, ktoré patrili medzi prvé na našej planéte. Niekoľko z nich preto zobral do svojho laboratória a začal ich skúmať.
Vedci v akváriu postupne znižovali úroveň kyslíka. Na ich prekvapenie sa však nič nedialo, hubky fungovali ďalej. Dýchali a rástli, a to aj v prípade, keď hodnoty kyslíka dosahovali iba pol percenta oproti pomerom na dnešnej Zemi. Tieto hodnoty boli dokonca výrazne nižšie ako limity, ktoré dosiaľ odborníci považovali za nevyhnutné pre živočíchy samotné.
„Množstvo výskumníkov stále tvrdí, že kým nebudú hodnoty kyslíka relatívne vysoké, živočíchy vôbec nemôžu vzniknúť,“ vysvetľuje Mills pre magazín New Scientist. „Naše výsledky to popierajú.“
V skutočnosti výskum v odbornom magazíne Proceedings of the National Academy of Sciences naznačuje ešte čosi významnejšie. Veda si mohla až dosiaľ zamieňať príčinu a následok. Nie vyššie hodnoty kyslíka umožnili vznik zložitejšieho života, ale prvý zložitejší život stál aspoň sčasti za nárastom kyslíka.
Život nebol pripravený
Fosílne nálezy dnes síce naznačujú, že prvé komplexné morské živočíchy sa objavili niekedy pred šiestimi stovkami miliónov rokov. No genetika rozpráva trochu iný príbeh a ukazuje, že podobné tvory mohli byť ešte o sto miliónov rokov staršie. Zároveň vieme, že v tom čase boli oceány plné mŕtvej mikrobiálnej hmoty, čo bránilo nárastu podielu kyslíka.
Ak sa vtedy podľa vedecko-popularizačného magazínu objavili nejaké dávne hubky, ktoré sa touto hmotou živili, hodnoty kyslíka by začali rásť. A otvorila by sa cesta k dnešnej pestrosti života.
V skutočnosti tak nie kyslík, ale nejaká iná príčina stála za vznikom živočíchov. Túto hypotézu podporuje aj zistenie, že vysoké hodnoty tohto chemického prvku boli na Zemi aj pred dvomi miliardami rokov a vtedy k žiadnej explózii života nedošlo.
„V hre tak musel byť ďalší ekologický a evolučný mechanizmus,“ dodáva Mills podľa tlačového vyhlásenia Juhodánskej univerzity.
„Možno život zostal tak dlho mikrobiálny preto, že vývoj celej biologickej mašinérie na zostrojenie živočícha nejaký čas trvá. A možno dávna Zem nemala živočíchy preto, lebo vývoj komplexných mnohobunkových tiel je jednoducho zložitý.“
