BRATISLAVA. Michael Worobey stál nad kuchynským stolom a pozeral sa na množstvo papierov zapĺňajúcich celú jeho plochu. Práve si od dcéry požičal plastové pravítko a začal premeriavať vetvy stromu, ktorý sa rozkonároval na jednotlivých listoch. Podobne ako pri skutočnej rastline boli niektoré kúsky dlhšie, iné kratšie. Jedny vytvárali zložité obrazce, druhé utekali rovno a priamočiaro.
Pred sebou mal vírusy chrípky, schému, ktorá ukazovala jediné: u ľudí prebiehali jej mutácie inou rýchlosťou ako v prípade koní či vtákov. Worobey si vtedy pomyslel, že asi natrafil na čosi naozaj dôležité.
„Môj dlhoročný spolupracovník Andrew Rambaut nahodil to, čo som ja robil plastovým pravítkom, do počítača,“ hovorí evolučný biológ z Arizonskej univerzity v jej tlačovom vyhlásení. „Vytvorili sme softvér, ktorého hodiny tikali rôznou rýchlosťou pre rôzne druhy hostiteľov. A dostali sme jasné výsledky.“
