Až do doby pred 11-tisíc rokmi sa mamuty či ďalšie veľké cicavce preháňali Severnou Amerikou. Mnoho vedcov obviňuje z ich konca Paleoindiánov, prvých Američanov, ktorí svojím lovom spôsobili ich vyhynutie. Výskum v Quaternary Science Reviews však ukazuje na klímu a zmeny životného prostredia.
Myšlienku, že za vyhladením veľkých cicavcov stoja ľudia, prvý raz vyslovil Paul Martin pred vyše štyridsiatimi rokmi. No postupom času množstvo archeológov túto hypotézu napadlo. Niektorí tvrdia, že z 36 vtedajších zvierat lovili ľudia iba dve – mamuty a mastodonty.
Keď teraz Matthew Boulanger a R. Lee Lyman porovnali rádiouhlíkové databázy z nálezísk megafauny a Paleoindiánov na severovýchode Štátov, zistili, že väčšina zvierat zmizla už pred príchodom ľudí. Údaje tiež ukázali, že megafauna prešla dvomi veľkými vymieraniami predtým, než definitívne zmizla.
Prvé nastalo pred 14-tisíc sto rokmi, ešte predtým, ako do oblasti dorazili ľudia. Po päťsto rokoch sa však populácie zvierat zotavili, no definitívny úpadok začal pred 12-tisíc sedemsto rokmi. Vtedy Paleoindiáni začali iba prichádzať.
doi.org/10.1016/j.quascirev.2013.11.024
Autor: Michael Balter
