Berkeley 28. septembra (TASR) - Medzinárodný tím vedcov z kalifornského Lawrence Berkeley National Laboratory potvrdil domnienku z 30. rokov minulého storočia, že pieskové búrky môžu v určitých morských oblastiach podnietiť bujnenie planktónu. Ako "hnojivo" slúži železo, ktoré transportujú zrniečka piesku. Informoval o tom časopis Science.
Vedeckú tézu dokázali plávajúce bóje SOLO (Sounding Oceanographic Lagrangian Observers), ktoré zvyčajne merajú teplotu a obsah soli v morskej vode. Dve tieto bóje, ktoré vyvinul Scrippsov oceánografický inštitút, vysadila výskumná loď Polar Sea 10. apríla 2001 asi 1600 kilometrov západne od ostrova Vancouver.
Bóje SOLO v pravidelných 48-hodinových intervaloch odovzdávali získané údaje prostredníctvom satelitov do výskumnej stanice Papa. Tri dni pred ich vypustením zaznamenala americká družica pieskovú búrku v ázijskej púšti Gobi. Desiateho apríla bol púštny prach už nad Japonskom. O dva dni neskôr dorazil prach k bójam, ktoré zaznamenali prvý nárast objemu planktónu. Ďalšie dva týždne po búrke sa objem fytoplanktónu zdvojnásobil.
Vody severného Pacifiku sú normálne relatívne chudobné na železo. Primiešaním piesku však obsah tohto kovu výrazne stúpol, čo zapríčinilo rozmnoženie planktónu.
Vedci pod vedením Jamesa K. Bishopa teda potvrdili predpoklad, že pridanie piesku vplýva na množenie fytoplanktónu v určitých regiónoch s vysokým obsahom živín a nízkymi hodnotami chlorofylu. Či platí aj tzv. "železná hypotéza" oceánografa Johna Martina, ktorý v 80. rokoch tvrdil, že pridaním železa do oceánov sa dá zastaviť globálne otepľovanie, sa však zatiaľ nedá povedať.
Podľa Martinovej teórie podnieti obohatenie morskej vody železom rozmnožovanie planktónu, ktorý naviaže viac uhlíka z atmosféry. Bishop chce najprv zistiť, koľko organického materiálu klesne v takomto prípade na dno. "Kým je táto otázka nezodpovedaná, zostane železná hypotéza čistou teóriou," vyhlásil.
