BRATISLAVA. Keď sa tím Yehezkela Ben-Ariho rozhodol ten liek vyskúšať na deťoch, nasledovala vlna kritiky. Vedci totiž v predbežnom teste podávali malým autistom bežné liečivo proti vysokému tlaku a skúmali, či zaberie. Nie na tlak, ale proti samotným mentálnym problémom.
Pri malom experimente z roku 2012 sa ukázalo , že v porovnaní s placebom bumetanide naozaj funguje a zlepšuje správanie niektorých detí s miernejšou formou autizmu.
Problémom však bolo, že vedci prakticky nevedeli, čo sa deje a prečo liečivo zaberá. Ben-Ari sa tak vrátil naspäť k potkanom a myšiam. A nielenže ukázal jednu z možných príčin autizmu, ale aj to, že takýto liek by mohol správanie spájané s autizmom úplne vyliečiť. Zatiaľ však iba v prípade, ak by ste boli hlodavec a liek by vám podali tesne pred narodením.
Priveľa chlóru
Počas vývoja plodu sa rýchlo vyvíja aj mozog a elektrickú hyperaktivitu neurónov zabezpečujú napríklad vysoké koncentrácie iónov chlóru v nervových bunkách. Počas pôrodu však oxytocín túto hyperaktivitu zastaví, spôsobí pokles iónov a nervové bunky sa upokoja.
Podľa magazínu Science to pomáha novorodencom, aby sa lepšie vyrovnali so stresom zo samotného pôrodu. Ak však tento proces nebude fungovať správne, nastanú problémy. A ak je chlóru priveľa aj po pôrode, jedným z dôsledkov zrejme bude autizmus.
Dvojica zvieracích modelov teraz podľa štúdie v Science odhalila, ako to celé funguje. Vedci najskôr pomocou genetickej modifikácie a liekov vytvorili skupiny myší a potkanov, ktoré sa správali podobne ako autisti.
Aktivitu neurónov pritom skúmali nielen u embryí, ale aj po narodení. Zistili, že úrovne chloridov boli vyššie aj neskôr a zostali také pri autistických hlodavcoch až do dospelosti.
Keď však myšiam podali bumetanide, ktorý znižuje prítomnosť chloridu vnútri buniek, príznaky autizmu sa zlepšili.
A ak podali toto liečivo gravidným samiciam iba deň pred samotným pôrodom, ich potomstvo bolo prakticky úplne normálne.
Výskum na ľuďoch
„Táto štúdia ešte nehovorí, že máme liek na autizmus,“ upozorňuje podľa Nature detská neurologička Elizabeth Berry-Kravisová. „A to až do okamihu, kým za sebou nebudeme mať veľkú skúšku na ľuďoch a nebudeme vedieť, či ľudí možno liečiť aj neskôr, keď im diagnostikujú problém.“
Odborníci upozorňujú, že to, čo funguje pri hlodavcoch, ešte nemusí u ľudí. No nový výskum podporuje Ben-Ariho snahu skúmať látku u ľudí.
V Európe sa tak takýto klinický výskum pripravuje. Ak by látka fungovala, stále zostane kľúčová prekážka: ako u ľudského plodu zistiť, že zrejme smeruje k autizmu. Teoreticky by mohli pomôcť nové biomarkery a zobrazovacie techniky na skúmanie mozgu.
