Neandertálci nám zanechali gény, šíria sa dodnes

Neandertálci zanechali moderným ľuďom lepšiu odolnosť voči chladu a prostrediu, ale aj choroby.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - FOTOLIA)

WASHINGTON, BRATISLAVA. Pred desiatkami tisíc rokov putoval neandertálec po pobreží Stredozemného mora alebo po oáze na Blízkom východe a zatúžil po modernom krásnom dievčati.

Nebolo to úplne nemožné, pretože v čase, keď sa moderní ľudia sťahovali z Afriky na eurázijský kontinent, túto oblasť obývali práve neandertálci. Niektoré z takýchto stretnutí pred viac ako 65-tisíc rokmi viedli k potomkom. Oveľa podstatnejšie však je, že stopy týchto dávnych stretnutí sú prítomné v Európe a Ázii dodnes.

Malý, no dôležitý

Fakty
Neandertálci

Prvé lebky neandertálcov našli v Belgicku v roku 1829 a v Gibraltári v roku 1848,

oficiálne bol druh objavený až v roku 1856 v nemeckom údolí Neander, podľa čoho je pomenovaný,

neandertálci žili v Európe a v západnej a strednej Ázii.

Dve štúdie publikované v najprestížnejších vedeckých magazínoch Nature a Science tvrdia, že súčasný človek zdedil časť svojich génov práve po neandertálcoch. Genetici to zistili pri analýze DNA dnešných ľudí a určili presné gény, ktoré pochádzajú od našich dávnych príbuzných.

Pred rokmi sme si pritom ešte mysleli, že neandertálci boli slepou vetvou evolúcie a nemali s modernými ľuďmi nič spoločné. Dnes vieme, že sú čiastočne našimi priamymi predkami.

„Sú to kúsky genómov, ktoré sa navzájom nevideli pol milióna rokov,“ povedal podľa časopisu Nature David Reich, populačný genetik z Harvardovej školy medicíny v Bostone, prvý autor jednej zo štúdií. „Je to niečo, čo sa nestane v dnešnej populačnej línii.“

Genetici študovali gény viac ako tisíc ľudí z Európy a východnej Ázie. Zistili, že zatiaľ čo väčšina Neafričanov má jedno až tri percentá neandertálskej DNA, rôzni ľudia majú rôzne gény od neandertálcov.

Vedci odhalili, že takto sa dodnes dochovalo až dvadsať percent neandertálskeho genómu. Hoci sa príspevok genómu od neandertálcov javí ako skromný, štúdie ukázali, že je veľmi dôležitý.

Gény neandertálca napríklad ovplyvňujú funkciu bielkoviny keratín. Tá je dôležitá v koži, ktorú chráni pred vlhkom či vo vlasoch a nechtoch, ktoré posilňuje. Tieto gény tak mohli pomôcť predkom súčasného človeka rýchlejšie sa adaptovať na chladné podnebie v Európe a Ázii.

„Vyzerá to presvedčivo. Ak moderní ľudia opustili Afriku a stretli neandertálca, vymenili si gény a my sme tak získali varianty niektorých génov, ktoré nás zvýhodnili v miestnych klimatických podmienkach,“ povedal podľa magazínu National Geographic Joshua Akey, vedúci druhej štúdie a populačný genetik z Washingtonskej univerzity v Seattli.

Čo v skladačke chýba?

Genetici zistili aj to, že neandertálci zanechali moderným ľuďom aj niektoré problémy. Vďaka získaným génom zostali náchylnejší na ochorenia ako cukrovka druhého typu, vredy či dostali predpoklady na budúcu závislosť od cigariet.

Vedcov však viac zaskočilo to, čo nenašli. Štúdie skúmajúce aj pôvodný genóm neandertálcov objavili množstvo takých génov, ktoré dnešní ľudia vôbec nemajú.

„Narazili sme na diery v ľudskom genóme, kde nie sú žiadne prežívajúce neandertálske línie,“ povedal podľa Nature Akey. Ide predovšetkým o gény, ktoré sú zapojené do motorickej koordinácie a do ľudskej reči.

Tieto diery boli obzvlášť veľké na chromozóme X a zahŕňali gény dôležité pre semenníky. Mužskí nositelia týchto génov tak mohli mať zníženú plodnosť a nakoniec ich línie vymreli.

„Moderní ľudia a neandertálci boli na okraji biologickej kompatibility,“ dodal podľa Science Reich, podľa ktorého takíto kríženci trpeli vysokou mierou neplodnosti.

Už nepotrebujú kosti

Vedci teraz veria, že ďalšie analýzy moderných genómov pomôžu nájsť genetické stopy aj iných dávnych ľudí.

Výsledky výskumu však znamenajú predovšetkým to, že odborníci môžu študovať približne pätinu neandertálskeho genómu bez toho, aby museli získať genetický materiál z krehkých a starých pozostatkov.

„Toto je jedna z vecí, z ktorej som najviac nadšený,“ povedal podľa National Geographic Akey. „Paleontológia je zložitá oblasť, pretože často vyžaduje nájdenie vhodnej fosílie s dobre zachovanou DNA. Možnože už nie sme viazaní na kosti. Stačí sa nám pozrieť na genómy dnešných ľudí“.

Doi: 10.1038/nature12961

doi: 10.1126/science.1245938

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  2. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  4. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur
  5. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  6. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  7. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  8. Kam do tepla v januári?
  9. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely
  10. Konzultácia so svetovými odborníkmi dokáže zachrániť život
  1. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  2. Začiatok roka patrí dani z nehnuteľností
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  4. Tipy pre atraktívne poprsie po dojčení. Plastike povedzte nie
  5. Stanovisko spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán
  6. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  7. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur
  8. Denník SME oslavuje 25 rokov rekordným počtom predplatiteľov
  9. Najinzerovanejšie zánovné auto roku 2017? Mnohých to prekvapí
  10. Stavebná fakulta STU pozýva na Deň otvorených dverí!
  1. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur 16 509
  2. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 6 392
  3. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 5 326
  4. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 3 584
  5. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru? 2 488
  6. Kam do tepla v januári? 2 467
  7. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 2 373
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 2 115
  9. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate 1 286
  10. Divoký Island: cesta ostrovom ľadu a ohňa 1 073

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Psy na Aljaške vyhrali preteky so smrťou. A deti prežili

O jednej z najlegendárnejších záchranných misií v histórii.

Neprehliadnite tiež

OBJEKTÍV

Najmenšia mačka na svete je zároveň aj najlepší zabijak

Dospelé mačky vyzerajú ako mačiatka.

Za šírenie Čiernej smrti môže človek, hovorí provokatívna štúdia

Morová pandémia zabila v polovici 14. storočia viac než tretinu obyvateľov Európy.

Snažil sa zastaviť svoje kýchnutie, roztrhol si hrdlo

Vzácny prípad ukazuje, prečo by ste nemali zadržiavať kýchanie.

Ryba si vie vďaka génom zahojiť chrbticu. Aj ľudia ich majú

Ľudia a ryby z radu mihuľotvarých mali pred miliónmi rokov spoločného predka.

Čierna diera si dvakrát grgla. Potvrdili, že čierne diery oddychujú

Vzdialená galaxia pomaly požiera svojho vesmírneho suseda.