BRATISLAVA. Bola to asi najväčšia revolúcia v dejinách ľudstva. Skupiny lovcov a zberačov postupne vytláčali ľudia, ktorí viedli usadlejší spôsob života. Pestovali prvé plodiny, do svojich dávnych ohrád uzatvárali dobytok. A od svojich príbuzných, ktorí sa neustále presúvali za stádami, sa líšili nielen kultúrne, ale čiastočne aj génmi.
Potvrdila to štúdia v magazíne Nature, podľa ktorej genetici teraz preskúmali jadrovú DNA kostí, ktoré objavili v španielskej jaskyni La Brana-Arintero. V roku 2006 tam archeológovia narazili na pozostatky dvoch lovcov a zberačov.
Už dávnejšie výskumy naznačovali, že európska populácia bola pred príchodom prvých poľnohospodárov kultúrne i geneticky jednotná. Až ten aktuálny však ukázal, že títo naši predkovia mali tmavú pokožku a modré oči. Zároveň mali veľké problémy s trávením škrobu a mlieka, keďže im chýbali správne gény, kľúčové pre metabolizovanie poľnohospodárskych produktov. Dnes ich máme.
Lovci a zberači však mali lepšiu imunitu, ako si vedci mysleli. Ich imunitný systém sa už pred tisícročiami vedel brániť ochoreniam, ktoré mali údajne prísť až s chovom dobytka.
