KÓBE, BRATISLAVA. Kmeňové bunky cicavcov sa dajú získať oveľa jednoduchšie, ako sa doteraz predpokladalo. Vedci z výskumného centra RIKEN v japonskom Kóbe zistili, že bunky mladých myší vystavené slabej kyseline sa dokážu premeniť na kmeňové bunky.
Tie sa môžu zmeniť na akúkoľvek inú bunku v tele a majú potenciál na ďalšie medicínske využitie. Výsledky výskumu zverejnili v časopise Nature.
„Ak bude nový postup fungovať aj pri ľudských bunkách, môže to mať obrovský prínos pre regeneratívnu medicínu,“ citoval časopis Science odborníka na kmeňové bunky z pekinskej univerzity Chung-kchuej Tenga. Kmeňové bunky majú využitie napríklad pri liečbe sklerózy a obnove takmer akéhokoľvek tkaniva.
Rovnako ako rastliny
Kmeňové bunky
- Univerzálne bunky, ktoré sa vedia premeniť na akékoľvek špecializované bunky v tele
- Prirodzene ich možno získať napríklad z pupočníkovej krvi
- Majú využitie takmer vo všetkých oblastiach medicíny
Pri výskume sa vedci inšpirovali javom, ktorý je roky dobre zdokumentovaný na rastlinách.
Ak sú niektoré rastliny vystavené nevhodným podmienkam, ako napríklad suchu alebo vysokej teplote, dokážu časť svojich špecializovaných buniek premeniť späť na nezrelé univerzálne bunky. Z tých sa v prípade nutnosti môžu vyvinúť úplne nové rastliny.
Vedci chceli skúsiť, či by podobný postup fungoval aj pri oveľa zložitejších organizmoch. Zobrali preto bunky myší a krátky čas ich trápili. Vystavovali ich výkyvom teploty, fyzicky ich stláčali a odopreli im výživu.
Najlepšie zabralo ponorenie buniek do roztoku o niečo menej kyslého ako ocot. Keď po necelej polhodine bunky vrátili späť do prirodzeného prostredia, žila ešte pätina vzorky. Necelá tretina zo živých buniek sa premenila späť na kmeňové bunky. Niektoré z týchto buniek dokonca začali vytvárať pomohli pri tvorení nových embryí.
Fakt, že premena buniek späť na kmeňové je pri zvláštnych podmienkach možná aj u cicavcov, by mohol vysvetliť, prečo časť vedcov dokázala podobné bunky nájsť aj v tkanivách dospelých cicavcov, no iným sa nález zreprodukovať nepodarilo. „Výroba týchto buniek môže byť spôsob, akým matka príroda reaguje na zranenia,“ citoval Nature Charla Vacantiho z Harvardovej univerzity v USA.
Prielom v efektivite
Tím japonských vedcov dokázal dospelé bunky vrátiť do univerzálneho stavu už v roku 2006. Postup bol komplikovaný a podarilo sa pri ňom premeniť len jedno percento zo všetkých buniek.
Kyselinový kúpeľ teraz otestovali na tucte rôznych buniek vrátane kožných a mozgových a zdá sa, že funguje takmer na všetky druhy tkanív.
Vedci varujú pred prílišným optimizmom. Najväčšie úspechy dosiahli, keď sa pokúšali premeniť tkanivo ešte mladých myší. Bunky starších jedincov sa premieňali oveľa ťažšie. Zatiaľ nie je jasné, ani či sa týmto postupom vôbec dajú premeniť aj ľudské bunky.
