BRATISLAVA. Astronaut sa približuje k zvyšku po hviezde. Padá k čiernej diere, prekoná istú hranicu, horizont udalostí a je stratený. Sám si zrejme nič nevšimne, no ako bude postupovať k singularite, natiahne sa ako špageta. Z čiernej diery nemôže utiecť, uniknúť dokonca nedokáže ani svetlo. Akákoľvek informácia je navždy stratená.
Konkurenčný myšlienkový experiment by vyzeral takto: astronaut padá do čiernej diery, no zrazu, keď nadvládu preberú kvantové fenomény, narazí na akúsi vysokoenergetickú stenu žiarenia. Astronaut by zhorel.
Ani jedna z týchto hypotéz nefunguje. Narážajú totiž na rozpory, ktoré medzi sebou majú einsteinovská teória relativity a kvantová teória.
V prvom prípade, postupujúc podľa Einsteina, by sa informácia časom stratila. A to zase neumožňuje kvantové vysvetlenie sveta. V druhom však porušujeme Einsteinove pravidlá, konkrétne princíp ekvivalencie, z ktorého zjednodušene vyplýva, že prechod horizontom udalostí si nešťastný astronaut vôbec nevšimne. Ak by narazil na stenu ohňa, asi by to neplatilo.
S novým riešením týchto exotických problémov teraz prišiel britský fyzik Stephen Hawking (na snímke SITA/AP). Je radikálne: jeden z otcov teórií o čiernych dierach hovorí, že vôbec nejestvujú.
Zbaviť sa paradoxov
Extrémne zhustenie hmoty s gravitáciou, ktorá bráni uniknúť hmote či svetlu.
Vznikajú napríklad po kolapse hmotných hviezd.
Jedna je v strede galaxie.
Čierne diery sú extrémne čudné objekty vesmíru. Vznikajú napríklad vtedy, keď umiera hmotná hviezda, ktorá a zrúti do superhustého objektu. Z jeho gravitačného vplyvu nedokáže takmer nič uniknúť.
Hawking však pred desaťročiami ukázal, že nejaké žiarenie predsa len uniknúť môže. A jeho nové myšlienky na túto prácu nadväzujú. Čierne diery totiž možno vôbec nemajú horizont udalostí.
„Neexistencia horizontu udalostí znamená, že vlastne nie sú ani čierne diery,“ píše Hawking v dosiaľ nepublikovanom texte. „Teda aspoň v takom zmysle, v akom z nich nemôže uniknúť svetlo.“
Hawking namiesto toho navrhuje akési domnelé horizonty, ktoré hmotu a energiu uväznia iba dočasne. Napokon ju vypustia, no podľa magazínu New Scientist je výsledná informácia natoľko pozmenená a chaotická, že je takmer nemožné ju interpretovať. Nie je však zničená, čím sa zabráni prvému paradoxu. Zároveň by sa Hawking zbavil kvantovej ohnivej steny na horizonte udalostí.
„Bolo by to ako predpovedať počasie na Zemi,“ píše slávny teoretický fyzik. „To sa tiež nedá predpovedať viac ako na pár dní vopred.“
Stephen Hawking. FOTO - SITA/AP
Bez výpočtov
Práve vďaka Hawkingovej práci dnes vieme, že unikajúcim žiarením sa môžu čierne diery časom zmenšovať až zmiznúť. Vedcov však svojím novým odborným textom zaskočil. Má len dve strany a nie sú v ňom žiadne výpočty. Problémom je tiež testovateľnosť jeho hypotézy a niektorí fyzici mu vyčítajú, že prakticky len ohnivú stenu nahradil akousi stenou chaosu.
„Ale obraz, ktorý Hawking vykreslil, znie rozumne,“ uzatvára pre magazín Nature fyzik Don Page. „Možno sa zdá radikálne navrhnúť, že nejestvuje horizont udalostí. Ale toto sú vysokokvantové podmienky.“
