Reklamu na „jedno zvláštne pravidlo, ktoré vám umožní schudnúť” videl na internete pravdepodobne každý. Je to podvod, neklikajte na ňu. Jedno zvláštne pravidlo, ktoré umožnilo vznik slobodného internetu, však skutočne existuje.
Obyčajný človek o ňom nikdy nepočul, aj keď z neho má najväčší úžitok. Veľké internetové firmy ho roky zväčša dodržiavali. Teraz sa ho však pokúšajú obísť a v Spojených štátoch sa im podarilo presvedčiť súdy, aby pravidlo v praxi zrušili. Posledné útočisko mu ponúka bruselská byrokracia.
Toto pravidlo sa volá sieťová neutralita a je celkom jednoduché. Hovorí, že poskytovateľ internetového pripojenia musí všetok obsah na internete používateľovi doručiť za rovnakých podmienok.
Znamená to, že napríklad UPC či Telekom musia zákazníkom rovnako rýchlo preniesť dáta z Facebooku aj SME.sk a nemôžu si od nich pýtať viac peňazí za to, že svoje internetové pripojenie využili na pozeranie videa na Youtube a nie na Voyo.
Bez sieťovej neutrality by internet, tak ako ho poznáme dnes, zrejme vôbec nevznikol. Pravidlo nezaručuje len slobodný prístup k informáciám na webe, ale najmä rovnosť príležitostí pre nové internetové firmy. Sieťová neutralita zaručuje, že technologické firmy súťažia kvalitou svojich produktov a nie tým, že si kupujú ľahší prístup k používateľom.
Trh je pripravený
Sieťovú neutralitu roky viac či menej dodržiavali poskytovatelia pripojenia aj výrobcovia obsahu. Na mladom internete v deväťdesiatych a nultých rokoch nebola žiadna firma dosť silná na to, aby začala blokovať obsah či služby a zvládla odpor trhu i ľudí. Spustilo by to odvetné kroky od konkurencie aj partnerských firiem, nevraviac o používateľoch. Buď na súdoch, alebo vlastným blokovaním. Riziká prevyšovali potenciálny zisk.
Rovnosť prístupu však poskytovatelia porušovali najmä pri službách, ktoré za sebou nemali silnú inštitúciu. Znižovali napríklad rýchlosť internetového pripojenia pri sťahovaní filmov z P2P sietí. Situácia sa však teraz mení.
Trh internetového pripojenia v USA sa medzičasom vyvinul na ihrisko zopár dominantných hráčov, ako napríklad Comcast, AT&T, Time Warner či Verizon, a internetoví poskytovatelia by rozbitím sieťovej neutrality mohli zvýšiť svoje tržby.
V Spojených štátoch sa presadzovali skôr pravidlá tamojšieho telekomunikačného úradu FCC. No poskytovateľ internetového pripojenia Verizon rozhodnutie úradu napadol ako neoprávnenú reguláciu a súd dal firme v januári tohto roka za pravdu. Verdikt, proti ktorému sa ešte FCC môže odvolať, by prakticky znamenal koniec sieťovej neutrality v USA.
Čo by sa stalo? Napríklad Verizon si môže od služieb ako Netflix či Youtube pýtať viac peňazí za to, že ich obsah doručí používateľom plnou rýchlosťou. Ak sa to podarí, firma môže znížiť ceny pre koncových zákazníkov. No je to pasca - náklady sa používateľov len presunú na výrobcov obsahu a tí ich zasa započítajú do svojich cien a v konečnom dôsledku premietnu zákazníkom.
Odporcovia naoko
To, čo bolo dosiaľ transparentným vzťahom medzi poskytovateľom pripojenia, výrobcom obsahu a koncovým zákazníkom, sa môže rýchlo zamotať do neprehľadných vrstiev služieb, aké väčšina ľudí pozná napríklad z cenníkov mobilných operátorov.
Verizon a ďalší operátori zároveň dostali možnosť nepustiť svojich zákazníkov k internetovým službám, ktoré sa im z nejakého dôvodu nepáčia. V preklade: z ich dôvodu. Odhodlaní používatelia by obmedzenia síce dokázali pomerne jednoducho obísť, no predchádzajúce skúsenosti hovoria, že masový trh by sa obmedzeniam poddal. Protiváhu lobistom poskytovateľov internetového pripojenia tradične vytvárali výrobcovia internetového obsahu ako Google, Facebook či Netflix, ktorí z otvoreného prístupu k zákazníkom najviac profitovali.
Na západných trhoch to platí aj dnes, no pohľad do rozvíjajúceho sa sveta ukazuje, že sieťovú neutralitu vnímajú skôr ako obchodnú praktiku a menej ako princíp.
Google, ktorý za sieťovú neutralitu na pevných linkách v USA roky tvrdo lobuje, ju porušuje napríklad v Keni Nigérii či Indii, kde sa s poskytovateľmi mobilného internetu dohodol na tom, že používateľ nebude platiť za dáta z prvej stránky výsledkov vyhľadávania. Google operátorom zaplatil sa s operátorom dohodol na tom, aby bol jeho obsah pre používateľov zadarmo.
Pre Keňanov a Indov je to na prvý pohľad fantastická služba - dostanú sa k obsahu zadarmo. Pre internetové startupy v Keni je však táto „výhoda“ radikálnym problémom. Malý miestny vyhľadávač teraz nemusí Google prekonať len v kvalite výsledkov, ale súťaží aj s faktom, že jeho konkurent je pre používateľa dostupný oveľa ľahšie. Jednoducho, nemá rovnaké podmienky.
Náklady vstupu na trh tak výrazne narastajú, čo v konečnom dôsledku technologický sektor krajiny skôr poškodí. Ak by Google nemusel vo svojich začiatkoch koncom deväťdesiatych rokov minulého storočia súťažiť za rovnakých podmienok s Yahoo či AOL, svet mohol dnes vyzerať podstatne inak.
Pritom veľmi podobným spôsobom ponúka na rozvíjajúcich sa trhoch svoje služby aj Facebook.
Európa môže odolať
Na roztrieštenom európskom trhu je situácia o niečo lepšia, no sieťovú neutralitu ani zďaleka nedodržiavajú všetci. Podľa štúdie z roku 2012, ktorú si nechala vypracovať Európska komisia, má viac ako pätina pevných internetových pripojení upravované podmienky pripojenia podľa obsahu. Zväčša ide o mierne obmedzenia sťahovania obsahu cez P2P siete, no Brusel začína vnímať chýbajúce pravidlá pre sieťovú neutralitu ako problém.
Eurokomisárka pre digitálnu agendu Neelie Kroesová chce spojiť rozdelené národné trhy do jedného veľkého balíka, ktorý by sa podobal na americký trh. Na rozdiel od USA by však Európa mala jasné pravidlá sieťovej neutrality vo svojich zákonoch. Na jeseň minulého roka dokonca Kroesová predstavila návrh, ktorý by sieťovú neutralitu presadil na celoeurópskej úrovni.
Súčasné pravidlá únie síce sieťovú neutralitu nezavádzajú, no ukladajú operátorom povinnosť informovať o tom, aké obmedzenia vo svojej sieti zaviedli. Priamy zákaz obmedzovania pripojení je až v návrhu, ktorý teraz vytvára bruselská byrokracia. Ak sa návrh nezasekne, mohla by aspoň jeho časť platiť ešte pred koncom roka.
Musí zasiahnuť štát
Internetová infraštruktúra za desaťročia svojej existencie dokázala, že sa vie vyrovnať s nezmyselnými obmedzeniami a pretlačiť inovácie aj napriek odporu starých inštitúcií.
Súčasná situácia, keď je pod tlakom bezprecedentne veľkých firiem, ktoré sú stavebným blokom internetu, však nemá v histórii obdobu.
„Ak odvetvie nebude schopné dodržiavať sieťovú neutralitu svojvoľne, treba regulovať,” povedal dokonca pre BBC vynálezca webu a zároveň jeden z najznámejších odporcov štátnych zásahov do celého systému Timothy Berners-Lee.
Internetové firmy a krajiny, ktoré sa ich tlaku podvoľujú, riskujú, že narušia celistvosť systému generujúceho bilióny dolárov ročne. A to len preto, aby získali možno desiatky miliónov. To znie ako zlý obchod pre nás všetkých.
Pôvodná verzia článku uvádzala, že služba Google Free Zone je dostupná v Keni. V krajine je v skutočnosti dostupná len obdobná služba Facebook Zero. Google Free Zone je dostupná napríklad v Indii či Nigérii.
Slovenské zastúpenie Googlu v reakcii na článok uviedlo, že firma operátorom za poskytovanie služby Google Free Zone priamo neplatí. Podrobnosti o tom, aké podmienky kompenzácie si Google s operátorom zverejniť odmietla. Chyby sme opravili v utorok 28.1. o 17:42.
