Jednu za druhou si prechádzajú zložky plné dokumentov, kopírujú dáta z počítačov. Úradníci juhokórejskej prokuratúry práve prezerajú čisté, moderné miestnosti jedného z laboratórií Národnej univerzity v Soule, miestnosti, kde pracoval Woo Suk Hwang.
Je začiatok roka 2006 a v krajine práve otvorili rozsiahle vyšetrovanie jedného z najznámejších a najvplyvnejších miestnych vedcov. Ukázalo sa, že Hwang môže byť podvodníkom a zrejme stojí za jedným z najväčších podfukov v celých dejinách vedy. Pritom ešte pred rokom bol nádejou pre milióny pacientov po celom svete.
Pamätať si však budeme najmä porušené etické štandardy, nátlak na podriadených a sfalšované výsledky. Namiesto dôkazov o prvom klonovaní človeka, ľudských embryí na terapeutické účely, iba škandál a vedcov so zničenými kariérami.
Naklonovať človeka?
Myšlienka to nebola príliš originálna. Ak vieme klonovať trebárs ovce, myši či kravy, prečo by sme neboli aspoň technicky schopní klonovať človeka? Presnejšie, jeho embryá? Problémy boli iné. Okrem otázok etiky skôr praktické: dostatok prostriedkov a dobrovoľníkov.
Hwang mal všetko. Mal zdroje, aké nemal nik iný na svete, dokonca takú podporu od juhokórejskej vlády i súkromných investorov, že keby s ním chceli ostatné tímy na svete čo i len udržať krok, museli by prinajmenšom zdvojnásobiť svoje investície, nevraviac o prijatí desiatok spolupracovníkov.
Dostal novú, modernú budovu a v nej k dispozícii armádu technikov. Krajine totiž sľúbil ohromný vedecký prelom, ktorý vyrieši problémy nielen jej pacientov. A na rozdiel od svojej konkurencie získal stovky vajíčok od dobrovoľných darkýň. Teda, aspoň to hovoril.
V roku 2004 tak vychádza štúdia v prestížnom magazíne Science, v ktorej vedec spolu s tímom tvrdia, že získali embryonálne kmeňové bunky z naklonovaného ľudského embrya. O rok neskôr ďalší článok a tvrdenia sú ešte odvážnejšie. Text opisuje jedenásť takýchto línií buniek, čo znamená, že Hwang celý postup natoľko zvládol, že sa stal úplne bežnou rutinou. Nasledovať malo terapeutické použitie a zachraňovanie zdravia.
„Článok z roku 2005 všetkých šokoval,“ spomínal Alan Trounson, biológ z austrálskej Monashovej univerzity. „Nielen pre avizovanú úspešnosť. Ale kvalita toho žurnálu a ďalší autori tomu dodali patričnú váhu.“
A potom celá bublina spľaskla.
Klamár a trest
Prvé náznaky čudných praktík sa objavujú už v máji 2004. Jedna z Hwangových študentiek prezrádza magazínu Nature, že na experimenty opísané v prvej štúdii v Science poskytla svoje vajíčka.
To by bol skôr etický problém, ale ešte nie porušenie zákona. Vedúci výskumu totiž mohol tlačiť na svoje podriadené, aby podstúpili potenciálne nebezpečný a bolestivý zákrok. Keď sa však obvinenie prevalilo, študentka svoje tvrdenia stiahla. A vedec publikoval druhú zo štúdií.
V tom čase sa už objavujú ďalšie náznaky, že s výskumom nie je všetko v poriadku. Vedecká komunita sa chystá preverovať jeho postupy, miestne médiá dostávajú tipy od bývalých členov tímu na čudné praktiky.
V novembri 2005 Hwang napokon pod tlakom priznáva, že klamal a najmenej dve študentky dodali na jeho výskum vajíčka. Jednu dokonca sám odviezol autom na kliniku. Ďalším, údajne dobrovoľným darkyniam za vajíčka platil – čím by porušil všetky slušné pravidlá podobného skúmania. A ešte o tom v odbornom texte aj klamal.
V januári sa tak začína veľké, oficiálne vyšetrovanie. Národná univerzita v Soule vytvára komisiu, ktorá krok za krokom kontroluje celý výskum.
Potvrdzujú sa staršie domnienky, že slávna línia ľudských buniek nevznikla žiadnym klonovaním, ale pravdepodobne partenogenézou, procesom, keď sa z vajíčka začne utvárať embryo bez toho, aby k tomu prispela spermia. A tých jedenásť línií naklonovaných kmeňových buniek nik neklonoval. Boli to normálne embryonálne kmeňové bunky, ktoré vedec pravdepodobne získal z miestnej kliniky na umelé oplodnenie. Štúdie sfalšovali.
Pokračovanie sa dalo predvídať: v marci univerzita Woo Suk Hwanga vyhodila a prokuratúra nariadila vyšetrovanie. Hwang napokon ide na jeden a pol roka do väzenia.
Návrat k vede
Oblečený v modrom plášti, s rúškom na ústach pripomína na prvý pohľad chirurga. Svojím spôsobom tento vyštudovaný veterinárny lekár aj chirurgom je. Práve pomáha zaseknutým šteniatkam dostať sa na svet. Mláďa si priloží k uchu a opatrne počúva, či ešte dýcha, tento kus je totiž vzácny. Je to klon.
Je december minulého roku a Woo Suk Hwang už nie je vedeckou superhviezdou a celosvetovým symbolom podvádzania. Odmieta pred novinármi spomínať na svoju minulosť, odmieta podobné rozhovory. A vo svojom inštitúte Sooam klonuje zvieratá – napríklad šteniatka, ktoré obzvlášť klientom zo Spojených štátov predáva za stotisíc dolárov. Za jediné.
Dnes má za sebou bývalý podvodník stovky naklonovaných psov, dokonca stovky klonovaných embryí kráv a prasiat denne. A zdôrazňuje, že takýto program je iba bočným produktom skutočného výskumu, ktorý vedci v inštitúte robia.
Odborná verejnosť mu pritom postupne odpúšťa jeho minulosť: v žurnáloch znovu vychádzajú vedecké texty, pod ktorými je podpísaný ako spoluautor. Napríklad v známom online magazíne PLoS One.
„Jeho skupina robí dôležité, i keď skôr drobné pokroky v ceste za svojím cieľom,“ vysvetľuje biologička Cindy Tianová. Sama pre PLoS One editovala dve z jeho štúdií. „Niektorí recenzenti pri tom mene zaváhajú, ale celkovo sa správajú veľmi férovo.“
A Hwangovi sa znovu začína dariť. Polovicu z finančných prostriedkov, takmer tri milióny dolárov, poskytuje Sooamu cez rôzne granty vláda. Vedci budú spolupracovať s prestížnym Pekinským genomickým inštitútom na výskume génovej expresie a zmien v chromozómoch pri rôznych klonoch.
Hwang už vytvoril kravy, ktorých mlieko obsahuje proteíny pomáhajúce pri rôznych ochoreniach. Jeho ošípané by mohli vytvárať orgány vhodné na transplantácie ľuďom. A gény z myší dodané prasatám a psom by mohli poslúžiť na lepší výskum cukrovky.
No odborná verejnosť je stále opatrná. „Ak si raz vyrobíte svoje dáta, ako má človek vedieť, že to neurobíte znova?“ pýta sa odborník na kmeňové bunky Hans Schöler z nemeckého Inštitútu Maxa Plancka.
Zaručiť to nevie nik. No Woo Suk Hwang, asi najväčší podfukár v dejinách súčasnej vedy, si znovu buduje svoju kariéru i povesť. A, mimochodom, naklonovať ľudské embryá sa napokon podarilo. No inému tímu, skupine Shoukrata Mitalipova a až minulý rok.
Hlavné zdroje: Nature 23/1/2014, Nature 11/1/2006, Cell 15/5/2013
