BRATISLAVA. Je asi jedenásť hodín nášho času, keď vnútorné hodiny vydajú signál. Trochu to pripomína budík, takmer po tisícke dní sa začne prebúdzať európska vesmírna sonda Rosetta.
Letí zhruba 800 miliónov kilometrov od našej planéty a má byť úplným pionierom: ako prvá ľudská misia plánuje zaparkovať na obežnej dráhe okolo kométy a dokonca k nej vyslať pristávací modul.
Rosetta najskôr začne zahrievať svoje vnútro, nabehnú jednotlivé prístroje, otočí solárne panely k Slnku a napokon pohľadá v temnom vesmíre Zem. Až potom k nej nasmeruje svoju anténu a zavolá domov.
Jej signál vedci zachytili v pondelok, krátko po štvrť na osem nášho času. V nemeckom riadiacom stredisko okamžite nasledovali oslavy.
„Spočiatku sonda pošle iba nosný signál,“ vysvetľuje pre BBC Andrea Accomazzo z Európskej vesmírnej agentúry. „Zo sondy neprídu žiadne dáta, dostane potvrdenie frekvencie. Teoreticky teda niečo ako vytrvalé pípanie.“
Pomohli aj Slováci
Kométy trochu pripomínajú správu vo fľaši. Balvany zamrznutých skál a najmä ľadu v sebe nesú správu o tom, ako vyzerala pred miliardami rokov naša slnečná sústava. A môžu ukrývať odpoveď na otázku, odkiaľ sa na Zemi nabrala všetka tá voda.
Práve takéto zistenia by mala priniesť vesmírna misia. No na to sa musí sonda najskôr po niekoľkoročnej hibernácii naštartovať, priblížiť sa zhruba na desať kilometrov k periodickej kométe 67P/Churyumov-Gerasimenko, niekedy v auguste sa zachytiť na jej obežnej dráhe a v novembri poslať na kométu pristávací modul Philae.
Práve dorozumievanie medzi týmto modulom a orbiterom zabezpečuje prístroj, ktorý vytvorili aj slovenskí vedci a inžinieri z Oddelenia kozmickej fyziky Ústavu experimentálnej fyziky SAV.
„Náš ústav prizvali kolegovia z Laboratória kozmických technológií STIL v Írsku,“ hovorí Ján Baláž.
„Išlo o takzvaný ESS procesor, ktorý na tejto sonde zabezpečuje komunikáciu medzi hlavnou sondou a pristávacím modulom Philae. Procesor tiež zabezpečuje riadenie oddelenia landera od orbitera. Tento servisný systém sondy je kritický pre úspech misie.“
Prvý pokus
Rosetta odštartovala do vesmíru v marci v roku 2004. Za ten čas preletela viac ako šesť miliárd kilometrov, priblížila sa k Marsu aj k Zemi, získala dostatočnú rýchlosť, dostala sa až za obežnú dráhu Jupitera a teraz sa približuje k cieľovej kométe.
Vedecké výsledky pritom sonda už priniesla, snímkovala napríklad planétky 2867 Šteins či 21 Lutetia. Na svojej hlavnej úlohe však začnú prístroje pracovať až niekedy v máji.
„Ide o historicky prvý pokus mäkko pristáť na povrchu kométy a analyzovať jej materiál, “ dodáva Baláž.
„Analýzy majú poskytnúť pohľad do histórie slnečnej sústavy, keďže kometárny materiál sa od času jej vzniku asi pred 4,6 miliardy rokov takmer nezmenil.“
