DILLÍ, BRATISLAVA. Nálezisko sa nachádzalo už relatívne ďaleko od miesta, kde celá skupina vedcov zaparkovala autá. Ján Schlögl zo Katedry geológie a paleontológie UK sa však rozhodol neďaleko indickej dediny Thaiat zájsť ešte ďalej. Bolo ráno a v diaľke videl odkryté, zaujímavé geologické vrstvy.
„Šikmé svetlo vrhalo tieň, ktorý stopy pekne vykreslil,“ opisujú slovenský paleontológ. V Indii vďaka tomu objavil stopy jedného z predkov dnešných vtákov, drobného dinosaura. „Bola to zhoda náhod, ale v paleontológii to takto často býva.“
Slovenskí vedci Jan Schlögl z Univerzity Komenského a Adam Tomašových z Geologického ústavu SAV sa vybrali do Indie na medzinárodný kongres o našej planéte v období jury.
Mali odprezentovať výsledky svojho výskumu koralových útesov, ktoré existovali v priestore Karpát zhruba pred 170 miliónmi rokov a o tom, aká bola teplota morskej vody počas jury a ako sa menila s hĺbkou mora.
No okrem počúvania odborných prezentácií podnikala medzinárodná skupina vedcov aj pred- a pokonferenčné výpravy do terénu. Jedna z výprav smerovala do okolia dediny Thaiat, za dávnymi geologickými vrstvami indického štátu Radžastan.
Gondwana a dinosaury
„Súčasťou kongresu boli aj rôzne terénne exkurzie do lokalít s odkrytými morskými a suchozemskými sedimentmi,“ vysvetľuje slovenský odborník na pomery, ktoré na Zemi panovali v raných druhohorách.
„V tej dobe bol ešte indický kontinent oddelený od Ázie, bol súčasťou superkontinentu Gondwany a susedil s Madagaskarom a Afrikou. Počas návštevy jednej miestnej lokality neďaleko mesta Džaisalmer s odkrytými plytkomorskými sedimentmi prílivovo-odlivových plošín sme tak našli ojedinelé stopy mäsožravých dinosaurov.“
Vedci narazili na prvé stopy jurských teropódov z indického prakontinentu. Objavili pozostatky po dvoch dávnych tvoroch: prvé našiel Ján Schlögl, išlo o trojprstú stopu malého mäsožravého dinosaura – teropóda rodu Grallator, pravdepodobne zo skupiny Coelosauria.
Predpokladá sa, že práve z nich vznikli dnešné vtáky a dávna stopa patrila zvieraťu, ktoré nebolo väčšie ako dnešná, i keď dosť prerastená sliepka. Druhá stopa patrila podľa odborníka na dávne plazy Grzegorza Pienkowského z Poľského geologického inštitútu vo Varšave podstatne väčšiemu, asi šesť metrov vysokému mäsožravému dinosaurovi, zrejme druhu Eubrontes giganteus.
Pod pterosaurami
„Je to ako so stopami súčasných zvierat. Každé zanecháva veľmi špecifický odtlačok,“ vysvetľuje Schlögl, „na základe ktorého vieme určiť, o ktoré konkrétne zviera išlo.“
Podobné nálezy sú v Indii veľmi zriedkavé. Kostrové pozostatky teropódov síce odborníci objavili v južnej a západnej Indii, no v rámci Gondwany je okrem Indie takýto trojprstý rod Eubrontes známy iba z Austrálie a z Južnej Afriky. Podstatne rozšírenejší bol na severnej pologuli, podľa posledných výskumov sa stopy rodu Eubrontes našli aj na Slovensku.
Stopy v Indii vedci našli pod inou zaujímavou vrstvou, pod kosťami lietajúcich pterosaurov. Z nich však vtáky nevznikli a v skutočnosti ani nepatria medzi dinosaury, sú len ich príbuznými, podobne ako napríklad krokodíly.
