Jednu noc v roku 1971 sa skupina zlodejov vkradla do budovy FBI vo Filadelfii. Ich motívom neboli peniaze, ako to u zlodejov býva. Títo si prišli po dokumenty a odniesli si ich naozaj veľa.
V rukaviciach ich nakladali do kufrov a plné kufre do pristaveného auta. Keď boli hotoví, zmizli preč. Na vyšetrenie prípadu bolo nasadených dvesto agentov, no napriek tomu lupičov nikdy neodhalili.
Nájsť dôkazy
Zlodeji hľadali v ukradnutých dokumentoch dôkazy nekalých praktík a keď ich našli, začali ich rozosielať do novín. Nasledovala vlna odhalení o rozsiahlom špehovaní a špinavých praktikách FBI namierených proti disidentom.
Riaditeľom bol ešte stále – vlastne už od vzniku FBI v roku 1935 - kontroverzný J. Edgar Hoover. Podarilo sa mu výrazne zlepšiť efektivitu policajnej práce, no pod jeho vedením agentúra prekračovala zákon.
Jeho dlhému riaditeľovaniu pravdepodobne pomohlo aj to, že mal na mnohých vplyvných ľudí zozbierané kompromitujúce materiály, čo mu vyčítal napríklad aj prezident Truman.
Až teraz sa však lupiči dokumentov rozhodli vystúpiť z tieňa . Osem ľudí, mužov aj žien pochádzalo z mierového hnutia protestujúcemu proti vojne vo Vietname. Vo svojom presvedčení sa rozhodli urobiť viac, ako len protestovať.
„Keď ste s ľuďmi mimo hnutia hovorili o tom, čo FBI robí, nikto tomu nechcel veriť,“ vyvsvetľuje 63-ročný Keith Forsyth, ktorý prvýkrát verejne rozpráva o svojej účasti na lúpeži. „Bol len jeden spôsob, ako presvedčiť ľudí, že to je pravda.“
Jeho, ani ostatných členov skupiny už dnes nemožno za ich čin súdiť. Celý ich príbeh je však zachytený v knihe „Lúpež“, ktorá práve vyšla. Kniha sa v závere dotýka aj aktuálneho prípadu úniku údajov, ktoré má na svedomí Edward Snowden.
Napísala ju bývalá reportérka Washington Post Betty Medsger, ktorá sa ako jedna z prvých dostala pred rokmi k uniknutým dokumentom. Články o nekalých praktikách zverejnila napriek tlaku Nixonovej administratívy.
Niekoľkomesačné prípravy
Nápad na lúpež vznikol v hlave vysokoškolského učiteľa fyziky William C. Davidona. Dopomohla mu k nemu frustrácia z toho, aký slabý efekt majú demonštrácie.
V lete v roku 1970 zostavil zo skupiny aktivistov, ktorým najviac veril, tím deviatich ľudí. Jeden z nich od akcie odstúpil. Skupina si zvolila budovu na okraji Filadelfie.
Prípravy, ktoré trvali niekoľko mesiacov, vyžadovali dlhodobé sledovanie budovy a návykov jej zamestnancov.
„Vedeli sme, kedy chodia ľudia z práce, kedy zhasínajú, kedy idú do postele a kedy sa ráno budia," vraví John Raines, v tej dobe profesor náboženstva na Temple University. „Boli sme si absolútne istí, že sme pochopili nočné aktivity v okolí tejto budovy.“
Veľmi dôležitou súčasťou príprav bola obhliadka vnútorných priestorov. Tú vykonala jeho manželka Bonnie, ktorá sa vydávala za študentku skúmajúcu možnosti zamestnania žien v FBI.
Samotná lúpež prebehla hladko. Jedinou prekážkou bol zámok, ktorý Keith Forsyth nedokázal otvoriť. Napokon vošiel bočným vchodom.
Vydieranie Kinga
Najväčším úlovkom aktivistov bol dokument s názvom „Cointelpro“, ktorého význam sa podarilo odhaliť až o niekoľko rokov. Ukázalo sa, že FBI vykonávala od roku 1956 rozsiahle špehovanie vedúcich postáv hnutia za ľudské práva či politických aktivistov, najmä ľavicových a liberálnych.
Dokonca vydierala Martina Luthera Kinga, ktorého pod hrozbou odhalenia mimomanželských afér nepriamo navádzala na samovraždu.
Po ukončení operácie spolu účastníci hovorili málokedy. V celej skupine sa už nezišli nikdy a pani Rainesová, ktorá vykonala vnútornú obhliadku budovy, bola jedinou správnou z finálnej skupiny podozrivých. Na ostatných úrady neprišli.
V čase lúpeže mala spolu s manželom tri deti. Pre prípad zatknutia si preto dokonca dohodli ich opateru.
“Tam vo Washingtone nebol absolútne nikto - senátori, kongresmani, dokonca ani prezident, ktorí by sa odvážili zobrať J. Edgara Hoovera na zodpovednosť. Bolo úplne jasné, že ak to neurobíme my, neurobí to nikto," uzatvára Raines.
Autor je riaditeľom bezpečnostnej spoločnosti Citadelo.
Autor: Tomáš Zaťko
