SME
Štvrtok, 29. júl, 2021 | Meniny má MartaKrížovkyKrížovky

Richard z parkoviska bol archeologickým objavom roka

Jeden z najväčších nálezov v Egypte sa podaril aj českým archeológom. Objavili hrobku lekára, ktorý sa staral o faraóna.

V Leicestri našli Richarda III., vedci skúmajú, čo z povier o ňom bolo  realitou.V Leicestri našli Richarda III., vedci skúmajú, čo z povier o ňom bolo realitou. (Zdroj: SITA/AP)
1.Kostra Richarda III.

Veľké archeologické poklady sa môžu skrývať na rôznych miestach. Kostru Richarda III., posledného anglického kráľa z rodu Plantagenetovcov, presláveného vetou „Kráľovstvo za koňa“ (ktorú mu v divadelnej hre vložil do úst Shakespeare), našli pod parkoviskom v meste Leicester. Richard žil v 15. storočí, zomrel v roku 1485 ako 32-­ročný vo vojne ruží. DNA z jeho kostí pri identifikácii porovnali s dvomi jeho známymi potomkami.

Keď už vedci potvrdili jeho identitu, mohli skúmať ďalšie veci. A tak potvrdili napríklad fakt zo Shakespeara, podľa ktorého trpel Richard skoliózou. Mal teda zakrivenú chrbticu, pre ktorú ho dramatik označil za hrbáča.

O hlístach Shakespeare nevedel, no podľa vedcov z Leicesterskej univerzity mu nemuseli spôsobovať vážne zdravotné problémy. „Richard mal pravdepodobne dosť jedla, o ktoré sa mohol podeliť s červami,“ povedal podľa AP autor výskumu Piers Mitchell. Zistenie aspoň ukázalo, že hlísty, ktoré sú teraz najmä znakom chudoby tretieho sveta, sa v stredoveku nevyhýbali ani šľachte.

2.Najstaršia pivnica

Skladovali v nej víno dochutené mätou, medom a psychotropnou živicou, vtedajšiu lahôdku. Zmestilo sa do nej dvetisíc litrov tohto silného a sladkého nápoja. Pivnicu objavili archeológovia v severnom Izraeli, je stará 3700 rokov. Ide o najväčšiu a najstaršiu starovekú pivnicu, využívali ju obyvatelia biblického Kanaánu.

Víno bolo podľa archeológov určené pre vtedajšiu elitu. Keď preskúmali dvadsať päťdesiatlitrových nádob, zistili, že receptúra nebola náhodná. „Rovnaké víno bolo v každej nádobe,“ povedal pre Heritage Daily Andrew Koh z americkej Brandeisovej univerzity, ktorý sa na výskume zúčastnil.

3.Hrobka lekára faraónov

Českí archeológovia z egyptologického ústavu Karlovej univerzity urobili jeden z najvýznamnejších minuloročných objavov skúmania egyptskej histórie. V nálezisku Abúsir našli štyritisíc rokov starú hrobku lekára, ktorý sa vraj staral aj o faraónovo zdravie.

„Je to hrobka jedného z najvýznamnejších lekárov z čias staviteľov pyramíd, jedného z lekárov úzko naviazaných na faraóna,“ uviedol vo vyhlásení egyptský minister pre staroveké pamiatky Ibrahim Alí.

Abúsir sa nachádza v blízkosti hlavného mesta starovekého Egypta Mennofer, známeho aj pod gréckym menom Memfis. Pochovávať sa tu začalo, keď panovníci zaplnili neďaleké pohrebisko v Gíze. Hrobka je súčasťou hrobky s veľkosťou 21 x 14 metrov a výškou štyri metre. Zrejme išlo o rodinné pohrebisko.

4.Rímsky orol v centre Londýna

Keď pred výstavbou šestnásťposchodového hotela vo finančnom srdci Londýna objavili asi polmetrovú sochu orla, čo drží v zobáku hada, vedci dlho neverili, že by mohlo ísť o pamiatku z rímskych čias. Bola až príliš zachovaná. Až ďalším skúmaním sa potvrdilo, že naozaj pochádza z 1. alebo 2. storočia nášho letopočtu.

„Jej stav je neuveriteľný. Detaily sú rovnako zreteľné ako v čase, keď ju vytvorili. Socha stratila len svoju povrchovú farbu, ktorá sa zrejme zmyla, kým bola pod zemou,“ povedal historik Martin Henig.

5.Kamenné kruhy

Keď v roku 1936 major George Allen, priekopník leteckej fotografie, nafotil zo vzduchu kruhy v zemi pri meste Letchworth, najprv nevzbudil veľa pozornosti. Až keď tam v 90. rokoch mali budovať cintorín, začali sa o toto miesto zaujímať aj archeológovia.

Pod zemou objavili pozostatky pravekého rituálneho kruhového monumentu zo skál (najznámejší je Stonehenge). Tieto pamiatky pochádzajú ešte z doby bronzovej, vyskytujú sa len na Britských ostrovoch, kde ich zatiaľ objavili asi šesťdesiat.

6.Sošky z Grécka

Keby objavili len jednu z nich, išlo by o bežný nález z prehistorických čias. Archeológovia z univerzity v Southamptone však v centrálnom Grécku objavili viac ako tristo hlinených figurín z prehistorického obdobia, ide teda o jedno z „najhustejších“ nálezísk v juhovýchodnej Európe.

Oblasť okolo dediny Neo Monastiri obývala už viac ako päťtisíc rokov pred naším letopočtom komunita stoviek ľudí, ktorí stavali na ten čas vyspelé domy z kameňa a hlinených tehál. Sošky boli roztrúsené po celom nálezisku, niektoré priamo v stenách.

7.Rodisko Budhu

Objav najstaršej budhistickej svätyne v nepálskom Lumbini môže zároveň dokázať, aké staré toto náboženstvo je. Podľa tradície sa tu totiž narodil sám Budha ešte v 7. storočí, čo mnohí spochybňovali a dátum posúvali o niekoľko storočí dopredu.

„To, čo tu máme, je najstaršia budhistická svätyňa na svete. Vedie sa veľká debata, kedy vlastne Budha žil, a teraz sme našli takúto štruktúru, ktorá ukazuje na šieste storočie,“ povedal pre National Geographic Robin Coningham z Durhamskej univerzity, ktorý výskum viedol.

Hlavný zdroj: HeritageDaily.com

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Minister vnútra SR Roman Mikulec a predseda vlády SR Eduard Heger.

Rokovať o Mikulcovi a policajnom prezidentovi Kovaříkovi žiada Sme rodina.


5 h
Zuzana Rehák Štefečeková na OH Tokio 2020 / 2021.

Olympiáda pokračuje šiestym dňom.


Sportnet 1 h

Neprehliadnite tiež

Sila je základný pojem vo fyzike. Prečo existuje?


a 1 ďalší 14 h