Pojednaním o živočíchovi, po ktorom ostala prázdnota a týmto stĺpčekom (prosím, vydržte to) považujem obhajobu vedy za ukončenú. Zistil som, že už ju viac netreba obhajovať. Obhájila sa sama. Aj obyčajné „lupové“ štúdium, výskum obyčajných švábov, teda tých posledných, o ktoré by mal mať niekto záujem, sa ukázalo prínosné pre spoločnosť.
Uznalo to nielen najvýznamnejšie svetové múzeum, ale v minulom roku aj národy vo vedecky exotických krajinách a rozsiahla podpora zo strany, ktorú nikto nečakal. Tak som si položil otázku, že pre koho vlastne tú našu vedu obhajujeme?
Keď nás platili aj biedni Indiáni v Mexiku a vôľa zaplatiť si naše expertízy býva aj u ľudí, ktorí nemajú na rozdávanie v krajinách, kde sa o vede nedočítajú ani v databázach - lebo si ich nemôžu dovoliť.
Vari nie sme národ idiotov, veď pri potulkách Slovenskom som nestretol nikoho, komu by sa náš výskum zdal nepotrebný - aj keď je to drobnosť. V skutočnosti sa výskum za celé tie roky zdal bezvýznamný len jednému opitému tulákovi v metre, ale ten spochybnil celý dotknutý štát. Čo, samozrejme, ako vedci musíme zvažovať.
Tak to vyzerá, že námietka, že naším nezamestnaným remeselníkom je veda ukradnutá, je len výhovorkou našich (rozumej, slovenských) chlebodarcov. Lebo napriek osobnej úcte k týmto živým tvorom akosi vidím, že sú jedinými nechápačmi vedy na svete.
http://dx.doi.org/10.1603/AN13042
Švábik vyhynul. Človek ho vrátil späť
Výskum slovenských vedcov ukázal, ako sa malý švábik po vyhynutí vrátil do Ameriky.
BRATISLAVA. Medzinárodný tím vedený vedcami zo Slovenskej akadémie vied (SAV) publikoval v hlavnom časopise Americkej entomologickej spoločnosti článok o výskume živočícha Ectobius (Švábik) na americkom kontinente. Výskum zaujal aj zahraničné médiá.
Tím pod vedením Petra Vršanského z Geologického ústavu SAV, za účasti doktorandov Róberta Oružinského a Petra Barnu z toho istého ústavu a Ľubomíra Vidličku z Ústavu zoológie SAV urobil objav už pred ôsmimi rokmi.
Švábik sa podľa Vršanského vyskytuje prakticky vo všetkých učebniciach. V Severnej Amerike však hlavne vďaka introdukcii, čiže "uvedeniu do obehu". Tento živočích totiž v treťohorách žil na americkom kontinente, ale vyhynul až do doby, kým ho tam človek nevrátil späť.
Tento hmyz žil od najsevernejšieho cípu Európy až po najjužnejšiu časť Afriky. Do Ameriky ho podľa doterajších poznatkov priviezli až moderní "kolonizátori". Bez toho, aby komukoľvek v prírode škodil, sa tam nezávisle uchytili štyri jeho rôzne druhy a navyše, na rozdiel od jeho návykov v Európe, sa mu v Amerike dobre darí aj v domoch.
Na trávnatých plochách, a to aj v lesoch, odstraňuje drobné nečistoty. V Európe je tento živočích bežný nielen teraz, ale bol dominantný počas takmer celej doby treťohôr.
Švábik bol pred 49 miliónmi rokov bežný aj v oboch Amerikách - a to vo viacerých formách a druhoch.
"Bezpečne však vieme, že pri príchode ľudí tam nežil. Musel teda ako najbežnejší druh vyhynúť, a to na celom kontinente. Je záhada, prečo po ňom ostalo prázdne miesto v prírode, a to približne po dobu 10 milión rokov," dodáva Vršanský s tým, že za celé tie milióny rokov ho nič nenahradilo, až kým ho tam človek nezaniesol naspäť.
tasr
Autor: Peter Vršanský, paleontológ
