Možno však klásť aj iné otázky. Keby boli mobily predsa len škodlivé, dozvedeli by sme sa to? Popredný austrálsky publicista STEWART FIST má dosť dôvodov o tom pochybovať - už mnoho rokov totiž sleduje výskumy v tejto oblasti a zároveň metódy, ktorými sa niektoré spoločnosti snažia manipulovať alebo utajiť ich výsledky. Denníku SME poskytol rozhovor cez internet.
K čomu zatiaľ dospeli vedci skúmajúci vplyv mobilných telefónov na zdravie človeka?
„Na tomto type výskumu pracuje v súčasnosti na celom svete asi 30 až 40 vedcov v oblasti biomedicíny a epidemiológie. Odhadujem, že približne polovica z ich doterajších prác nepriniesla žiadne výsledky a ďalšia polovica signalizuje, že žiarenie z telefónov môže mať nejaké biologické účinky.“
Čo to znamená?
„Neznamená to, že mobilné telefóny sú nebezpečné. Len to vyvracia stále opakované tvrdenia výrobcov telefónov a mobilných operátorov, že nie je možné, aby mali telefóny akýkoľvek vplyv na človeka, ak nie je žiarenie z nich také silné, aby najskôr priamo zohrialo ľudské tkanivo. Podľa môjho osobného názoru doterajšie výskumy ukazujú, že je MOŽNÉ, že používanie mobilov má nepriaznivý vplyv na ľudí, ktorí ich používajú dlhodobo, najmä na tých, ktorí majú vyššiu predispozíciu na ochorenie na rakovinu.“
Aké následky by mohlo mať žiarenie z telefónov?
„Podľa niektorých vedcov v dlhodobom horizonte prispieva k vzniku rakoviny mozgu, Alzheimerovej choroby a k znižovaniu imunity.“
Kedy sa dozvieme, či sú ich obavy opodstatnené?
„Možno až o niekoľko desaťročí. Napríklad rakovina mozgu sa vyvíja desať rokov, kým dospeje do štádia, keď sa dá diagnostikovať. Mobilné telefóny typu GSM, ktoré sú z digitálnych telefónov potenciálne najnebezpečnejšie, ešte len teraz prichádzajú do tohto veku. Väčšina doterajších výskumov sledovala ľudí, ktorí telefóny používajú tri alebo štyri roky. Ak majú mobily dlhodobý nepriaznivý vplyv na zdravie, sú tu jednoducho ešte príliš krátko, aby sme to mohli zistiť.“
Stalo sa už niekedy, že vedci až s dlhým odstupom zistili, že používaná technológia je škodlivá?
„Najznámejším príkladom je azbest. Desaťročia sme verili, že musí byť bezpečný, pretože nerast je biologicky dokonale neaktívny a veľmi odolný proti chemickým reakciám. Preto sa vo veľkom meradle používal napríklad na izoláciu. Ukázalo sa, že práve nereaktívna podstata bola príčinou problémov. Jednoducho, teória ‘preukazujúca‘ jeho bezpečnosť bola od základu chybná.“
Bude vôbec niekedy možné preukázať, že mobilné telefóny škodia, alebo naopak, že sú bezpečné?
„Nikdy nebude možné úplne preukázať, že sú bezpečné. Vyplýva to zo samotnej vedeckej definície dôkazu. Výsledkom výskumu môže byť buď pozitívny dôkaz, alebo ‘žiaden výsledok‘ - ak sa nepreukáže, že telefóny škodia, neznamená to ešte, že neškodia. Možno bol výskum zle navrhnutý alebo zrealizovaný, možno boli použité zlé zvieratá, alebo netrval dosť dlho - možností je veľa.“
Prečo je výskum v tejto oblasti taký problematický?
„Človek môže mobilný telefón používať aj 50 rokov, ale pokusy na zvieratách môžu trvať maximálne 18 mesiacov. Na vznik rakoviny je potrebné, aby sa nahromadilo niekoľko, povedzme, okolo šesť prípadov nenapraviteľného poškodenia DNA v ľudskej bunke. To môže trvať veľa rokov. Pritom sa však DNA v bunkách neustále poškodzuje a zároveň obnovuje - je tu teda množstvo veľmi komplexných procesov, ktorým zatiaľ nie celkom rozumieme.
Mnohé z procesov na molekulárnej báze sú vysoko elektrické a neexistuje dôvod, prečo by žiarenie z mobilov do nich nemohlo priamo alebo nepriamo zasahovať. Myslím, že všetky potenciálne problémy budeme môcť popísať až vtedy, keď budeme schopní úplne pochopiť a liečiť všetky formy rakoviny.“
To však nie je stanovisko, ktoré by zastávali výrobcovia telefónov.
„Celý tento priemysel závisí od schopnosti utajovať výsledky niektorých výskumov alebo ich dezinterpretovať a naopak produkovať falošné ‘dôkazy‘ s cieľom podporiť dokonale nezmyselné tvrdenie, že ‘mobilné telefóny sú preukázateľne bezpečné‘.“
Ako sa dajú „produkovať“ vedecké dôkazy?
„Existuje množstvo metód, ktoré sa používajú nielen v tejto oblasti, ale aj pri výskume vo farmaceutike či v chémii. Nejde ani tak o sám výskum, ako o spôsob prezentácie jeho výsledkov. Jednoduché je napríklad zorganizovať výskum tak, aby nepriniesol žiaden výsledok. Tento ‘žiaden výsledok‘ sa potom nahlas propaguje, akoby bol dôkazom, že mobilné telefóny sú bezpečné. Niektorí z vedcov, ktorí tieto štúdie za peniaze mobilných firiem realizujú, sa už v minulosti ‘preslávili‘ prácami pre tabakový priemysel, ktoré ‘preukazovali‘ bezpečnosť fajčenia.“
Aké sú ďalšie metódy?
„Mobilný priemysel organizuje, zväčša prostredníctvom zvláštnych ‘nezávislých‘ organizácií, väčšinu konferencií, ktoré sa zaoberajú zdravotnými rizikami telefónov a kontroluje, aké príspevky na nich odznejú. Bohato dotuje skupiny krotkých vedcov, ktorí podporujú jeho stanoviská, a organizuje pre nich ‘mediálne výlety‘ po celom svete, aby novinárom ako ‘nezávislí experti‘ vysvetľovali, že telefóny sú neškodné. Na mnohých univerzitách zaoberajúcich sa výskumom v tejto oblasti financuje zvláštne profesorské miesta a má právo rozhodovať, ktorí vedci ich smú obsadiť. V Spojených štátoch dokonca vznikajú pri univerzitách samostatné inštitúcie s cieľom šíriť propagandu pod vlajkou nezávislej organizácie.
Veľké firmy vedcov, ktorí pre nich tajne pracujú, široko propagujú, ospevujú ich v tlačových správach, pridávajú citácie ich diel do citácií ďalších spolupracujúcich vedcov a tak im systematicky budujú imidž ‘expertov‘.“
Mobilný priemysel platí aj množstvo serióznych výskumov - čo keby niektorý z nich naznačoval škodlivosť jeho produktov?
„Podľa môjho odhadu sú približne tri štvrtiny výskumov ‘zabezpečené‘ tým, že vedci podpísali záväzok utajovať ich výsledky. Výsledky niektorých takýchto výskumov sa dostanú na verejnosť, ale až po tom, ako ich objednávateľ skontroluje a často priamo prepíše napríklad abstrakt a zhrnutie práce v rozpore so závermi vedcov. Iné výsledky nie sú nikdy zverejnené. V niektorých prípadoch sa nikdy nedozvieme ani to, že výskum sa vôbec uskutočnil.“
Predsa sa však občas stane, že aj výskum platený mobilným priemyslom naznačuje negatívny vplyv na zdravie - najznámejším prípadom bola štúdia Kráľovskej nemocnice v Adelaide z polovice 90. rokov.
„Pochopiteľne, zväčša sa zadávatelia angažujú skôr pri prezentácii výsledkov verejnosti, než aby ovplyvňovali vedcov pri výskume. Pri adelaidskom výskume vedci zistili, že vystavenie myší žiareniu identickému s mobilným žiarením spôsobilo prudké zvýšenie počtu ich ochorení na rakovinu. Zverejnenie správy bolo niekoľko rokov odkladané a keď sa konečne dostala na verejnosť, ľudia sa dozvedeli, že jej výsledky si vôbec netreba všímať, pretože:
- boli realizované na myšiach a nie na ľuďoch
- išlo o špeciálne myši náchylné na rakovinu
- ide o osamotený výskum a treba počkať, kým ho niekto zopakuje.
V skutočnosti vôbec nebolo podstatné, aké myši boli použité, ale to, že sa zvýšila ich chorobnosť v porovnaní s tými, ktoré neboli vystavené žiareniu. Takisto nešlo o ‘izolovaný výskum‘ - desiatky podobných výskumov priniesli podobné výsledky.“
Nedávno však tento výskum zopakovali a tentoraz sa nepreukázalo, že žiarenie spôsobuje rakovinu.
„Áno, a verejnosti bolo tentoraz povedané, že výskum je konečným dôkazom, že mobilné telefóny sú bezpečné, pretože:
- hoci išlo o myši, výsledky sú priamo aplikovateľné na ľudí
- je dôležité, že išlo o myši náchylné na rakovinu, pretože, nuž, sú náchylnejšie zomrieť na rakovinu
- negatívny výsledok opakovaného výskumu dokazuje, že pôvodný výskum bol chybný.
V skutočnosti, pochopiteľne, len otvára otázku, ktorý z výskumov má pravdu.“
K šíreniu dezinformácií podľa vás výrazne prispievajú médiá - ako?
„Novinári majú tendenciu ísť cestou najmenšieho odporu a písať články podľa tlačových správ bez toho, aby chápali, o čom píšu. A mobilný priemysel má dosť peňazí na to, aby šíril svoje vlastné vedecké výskumy v senzačnom štýle do celého sveta cez Reuters a niektoré ďalšie agentúry. Niektoré z článkov by boli skutočne na popukanie, keby nešlo o takú vážnu vec.“
Zábavné články v Reuters?
„Istý fínsky vedec napríklad sledoval jednu hodinu mozgové vlny dvanástich študentov a nezistil žiadne zmeny, keď si zapli mobilné telefóny. Agentúra Reuters o tom priniesla správu, že ‘bolo preukázané, že mobilné telefóny sú bezpečné‘, ktorú prebrali noviny po celom svete. Môže za to platené PR, platené tlačové agentúry a leniví novinári a redaktori.“
Reuters je však jedna z najuznávanejších tlačových agentúr.
„… ale okrem spravodajského servisu má aj okruh s platenými PR správami a zdá sa, že tieto dva okruhy nie sú veľmi dobre oddelené. Často je pôvodne platená správa z veľkej mobilnej firmy prepísaná a vypustená do sveta ako vlastný text Reuters bez upozornenia, že niekto za jeho publikovanie pôvodne zaplatil. Reuters to urobil už príliš veľakrát na to, aby to mohla byť náhoda.“
Myslíte, že problém je v skorumpovanosti novinárov alebo „len“ v ich lenivosti?
„V oboch. Vedúci redaktori sú radi, keď sú ich inzerenti spokojní, a tak prideľujú články novinárom, ktorí podporujú obchody inzerentov. Zväčša ide o mladých novinárov s malými skúsenosťami, ktorí musia čerpať len z tlačových správ alebo od ľudí, ktorých považujú za expertov - tí sú však často podstrčení veľkými korporáciami, aby podporovali ich názory. Nezabúdajte, že mladý novinár má často len pol dňa na to, aby napísal článok - nemá čas robiť skutočný výskum, nemá ani vedecké znalosti a nemôže pochopiť všetky súvislosti.“
Hovorili sme o rizikách pri telefonovaní - mohli by naše zdravie ohroziť vysielače mobilného signálu v blízkosti našich obydlí?
„Existuje veľmi málo dôkazov, že by mohli mať negatívne účinky na zdravie, pretože dávka, ktorú vyžiaria do tela ľudí, je veľmi malá, asi tisícina až milióntina dávky z telefónneho prístroja. Na druhej strane, žiarenie k vám prichádza 24 hodín denne, sedem dní v týždni. Ja osobne by som rozhodne nežil v okruhu sto metrov od vysielača mobilného signálu, keby som mal malé deti. Bolo by to však len preventívne opatrenie, keďže nie je možné dokázať, že žiadne riziko nehrozí.“
Ako je možné znížiť riziko, že používanie mobilu nám privodí zdravotné nepríjemnosti?
„Po prvé, ak máte tú možnosť, používajte technológiu, ktorá je potenciálne menej škodlivá. V Austrálii si napríklad môžeme vybrať medzi GSM a CDMA sieťou - tá druhá predstavuje oveľa menšie riziko. (Na Slovensku funguje len GSM sieť, pozn. autora)
Po druhé, používajte hands-free sadu vždy, keď je to možné. Touto radou sa však netreba riadiť fanaticky - nezabudnite, že sa len snažíte trochu znížiť dávku žiarenia, ktorú dostanete za celý svoj život. Po tretie, nepoužívajte mobilný telefón, keď nemusíte. Dáva to zmysel nielen z ekonomického, ale aj zo zdravotného hľadiska.“
Stewart Fist je najznámejším austrálskym novinárom, ktorý sa venuje informačným technológiám. Svoju kariéru však začal ako fotoreportér v časopise National Geographic, natkrútil dokumenty pre austrálsku televíziu ABC a vyučoval na Austrálskej filmovej a televíznej škole. Neskôr krátky čas pracoval v druhej najväčšej svetovej PR agentúre, kde sa podľa vlastných slov „naučil, aké ľahké je manipulovať médiá - robili sme to totiž denne“.
O problematiku možnej škodlivosti mobilných telefónov sa začal zaujímať počas práce s dvoma austrálskymi nemocnicami, pre ktoré ešte pred vznikom internetu pripravoval systém prístupu do vzdialených elektronických databáz vedeckých výskumov. Napísal na túto tému desiatky článkov a štúdií, ktoré sú dostupné na jeho webovej stránke www.electric-words.com . V súčasnosti pracuje ako nezávislý publicista pre denník The Australian.
