Pri sledovaní sopečnej aktivity na karibskom ostrove Montserrat vedci zistili, že pred tromi najnovšími erupciami vždy silno pršalo. Všimli si tak súvislosť medzi poslednými tromi výbuchmi sopky Soufriére, ktorá spustošila Montserrat v roku 1995, a intenzívnymi zrážkami. Voda sa musela dostať do tzv. lávového dómu, kde sa vyparila, čo sa prejavilo zvýšením tlaku lávy. Tlak sa zvýšil preto, lebo láva vulkánu Soufriére je taká viskózna, že nemôže odtekať, ale uviazne v kráteri ako zátka vo fľaši. S pribúdajúcou magmou, tlačiacou sa zospodu, lávový dóm rastie. Keď sú jeho steny príliš príkre, časť dómu sa preborí. Toto náhle uvoľnenie tlaku spôsobí, že plyny uväznené v mazľavej láve sa môžu prudko uvoľniť a explodujú. Sila explózie však nestačí na to, aby sa všetok materiál rozdrobil na jemný popol a ocitol sa vysoko v atmosfére. Zvyšok sa preto rúti dolu úbočím sopky ako horúca lavína.
Vedci zdôraznili, že kolaps lávového dómu môže nastať aj bez dažďa.
„Zrážky sú niečo ako dodatočný impulz,“ povedal vulkanológ Donald Matthews. (tasr)
