ckej normalizácie. Práve na tomto poli Slovensko zaznamenalo historický úspech – zaradilo sa medzi plnoprávnych členov európskych normalizačných štruktúr.
V júni Slovensko prijali do Európskej komisie pre normalizáciu v elektrotechnike (CENELEC) a v októbri aj do Európskej komisie pre normalizáciu (CEN). Znamená to, že do našej sústavy sa zaviedlo až 80 percent európskych noriem.
Krok do Európy sme urobili v roku, keď naša normalizácia oslavuje okrúhle jubileum. Presne pred osemdesiatimi rokmi aj u nás odborníci usúdili, že do rozširujúcej sa priemyselnej výroby treba zaviesť systém a poriadok a že jednotlivé výrobky i služby musia spĺňať predpísané technické parametre. Normy slúžia na odstránenie prekážok v obchode, ale chránia aj našu bezpečnosť, zdravie či majetok.
Technické normy u nás od roku 1993 tvorí a vydáva Slovenský ústav technickej normalizácie. Ich tvorcov však treba hľadať aj medzi vedeckými pracovníkmi. Do prípravy technických noriem je zapojená celá vedecká základňa, teda odborníci vo výskumných ústavoch a najmä na vysokých školách.
Obdobie politickej „normalizácie“ malo negatívny dosah aj na našu technickú normalizáciu, ktorá sa dočasne izolovala od okolitého sveta. Spomeňme len veľavravný detail: naše rozhlasové stanice vysielali na odlišných frekvenciách ako „západné“, takže kto chcel počúvať rakúsku hitparádu, musel mať rádio „so západnou normou“.
Dnes sa Európa opäť zjednocuje, nielen politicky, ale aj technicky. Slovensko teda muselo prevziať celý rad európskych noriem – v roku 1993 ich prijalo päť, ale vlani až 6446! Presne 14. októbra, v Svetový deň normalizácie, sme mohli konštatovať, že po technickej stránke sme už do Európy vstúpili.
(mk)