ríša. Doteraz v tejto súvislosti časť odborníkov hovorila aj o čiastočne miznúcom devínskom osídlení. Nové nálezy, na ktorých sa podieľali archeologičky Katarína Harmadyová a Veronika Plachá, totiž potvrdili význam Devína aj po zániku Veľkomoravskej ríše v 10., respektíve 11. storočí.
Tohtoročné výsledky archeológov opäť potvrdili, že na devínskej vyvýšenine máme doložené osídlenie zo vzácne dlhého časového úseku v dejinách ľudstva (to sa výraznejšie oproti minulosti začalo ukazovať už v rokoch 1998-2000).
Potvrdili to predovšetkým nálezy tzv. badenskej kultúry z obdobia neskorej doby kamennej (inak nazývanej eneolit). Táto pozoruhodná kultúra sa rozprestierala na území Slovenska, Moravy, Dolného Rakúska, Maďarska a čiastočne aj Čiech a Nemecka. Devín bol v tom čase zaujímavý svojím geografickým postavením akoby v centre vymedzeného územného priestoru. Najmä v posledných rokoch sa tu našli výraznejšie sídliskové a keramické pozostatky už z prvého vývojového stupňa tejto kultúry – tzv. bolerázskeho.
Ďalším významným medzníkom sú pozostatky minulosti siahajúce do doby bronzovej, teda do obdobia od roku 2000 pred n. l. až do 8. storočia pred n. l. Staršie aj najnovšie vykopávky dokazujú, že už jednoznačne môžeme hovoriť o osídlení v staršej dobe bronzovej, napríklad maďarovskou kultúrou. V strednej dobe bronzovej to bola tzv. stredodunajská mohylová kultúra. Z obdobia devínskeho praveku v mladšej a neskorej dobe bronzovej máme doložené nálezy keramického, bronziarskeho, vojenského, fortifikačného (zvyšky opevnení), ale aj kultového charakteru. V tom čase tu žili ľudia tzv. velatickej a neskôr podolskej kultúry.
Práve v závere neskorej doby bronzovej sa potvrdzuje pre vedu zásadný význam devínskej lokality. Vývoj na nej plynulo prechádza do staršej doby železnej bez toho, aby sa na nej prerušilo osídlenie, čo je pre toto obdobie výnimočné.
