(17. 10.–23. 10. 2002)
* Rakúski a nemeckí fyzici na čele s Ferencom Krauszom z Technische Universität vo Viedni ako prví pomocou ultrarýchlych laserových impulzov zmerali preusporadúvanie elektrónov, prebiehajúce hlboko vo vnútri atómu kryptónu, vzbudeného röntgenovým žiarením.
* Medzinárodný tím F. de Martiniho z Universita La Sapienza v Ríme (členom je aj slovenský fyzik V. Bužek zo SAV) vytvoril pri pokuse s fotónmi analógiu univerzálnej logickej brány NOT. Je to dôležitý krok na ceste ku kvantovým počítačom.
* Izraelskí vedci z Tel Aviv University na čele s Eliom Jerbyom vyvinuli bezprašný a tichý vrták bez rotujúcich častí, využiteľný v mnohých oblastiach. Zaostruje mikrovlnné žiarenia na škvrnu pod povrchom materiálu. Po jeho zmäknutí v ňom perforuje otvor pevným hrotom.
* Podľa Stantona Peala a Man Hoi Leeho z University of California v Santa Barbare sa obežné dráhy troch veľkých mesiacov Jupitera - Io, Europy a Ganymeda - zosynchronizovali (čo umožňuje vulkanizmus na Io a kvapalný vodný oceán na Europe) už krátko po ich vzniku.
* Amy Frappierová z University of New Hampshire s kolegami zistila analýzou uhlíka v stalagmite z jaskyne v Belize, že dôsledky klimatického javu El Niňo zasahujú aj tam, kde nijako zreteľne neovplyvňuje miestne prevládajúci charakter počasia.
* Jiyan Ma z Howard Hughes Medical Institute s kolegami zistil, že hromadenie priónov, zdeformovaných bielkovín (príčina o. i. choroby šialených kráv), spôsobuje zlyhanie vnútrobunkových komplexov enzýmov, proteazómov, ktoré inak bielkovinové „nepodarky“ odstraňujú.
* Vedci na čele s Konradom Noben-Trauthom z National Institutes of Health (USA) našli u myší gén Mcoln3, ktorého mutácie spôsobujú dedičnú hluchotu. Týka sa to zrejme aj ľudí.
* Marialuisa Lavitranová s kolegami z Universita di Milano-Bicocca efektívne dopravili v prasačích spermiách ľudský gén hDAF do prasačieho embrya. Tento gén umožňuje, aby ľudskí pacienti prijali transplantované prasačie tkanivá bez imunitnej reakcie.
* Tím vedený Nobutokom Hirokawom z University of Tokyo zistil, že myši, v ktorých mozgu prebieha nadprodukcia bielkoviny KIF17, sú oveľa učenlivejšie a majú lepšiu pamäť.
* R. Douglas Fields a Beth Stevensová z National Institutes of Health zhrnuli najnovšie výskumy mozgu a urgujú ústup od „neurónocentrizmu“, aby sa zohľadnila významná úloha glií, mozgových buniek dlho považovaných iba za podporné tkanivo neurónov.
ZDENĚK URBAN
