Snímka planétky Quaoar urobená z Hubbleovho ďalekohľadu.FOTO - Archív
Dráhy vonkajších planét Slnečnej sústavy a planétky Quaoar.
Deviatu planétu Slnečnej sústavy objavili v roku 1930. Dostala meno Pluto, jeho mesiačik nazvali Cháron. Táto najvzdialenejšia planéta, nachádzajúca sa až za dráhou Neptúna, je zo všetkých najmenšia, má priemer 2274 km. Do roku 1992 sa žiadne iné teleso za dráhou Neptúna nenašlo.
Za posledných desať rokov ich však už poznáme viac ako 600. Posledný objav sa udial na kalifornskom Mont Palomare: Michael E. Brown a Chadwick A. Trujillo našli také jasné teleso, že na jeho pozorovanie stačí aj menší ďalekohľad.
Zo zmeraných presných polôh bolo zrejmé, že nejde o blízkozemnú planétku. Pochopiteľne, hneď sa siahlo do archívov z rokov 1996-2001, na Mont Palomare prezreli dokonca archív z roku 1983 a austrálsky Siding Spring umožnil svetoznámemu astronómovi Brianovi Marsdenovi z Minor Planet Center siahnuť do archívu z roku 1982. Ten zistil, že na niektorých starých snímkach planétka bola zachytená. Takže keby sa astronómovia prehliadajúci pred dvadsiatimi rokmi tieto snímky viac sústredili, mohli urobiť objav už vtedy! Marsden vypočítal pre teleso označené ako 2002 LM60 spoľahlivú dráhu, ktorá ho zaradila medzi klasické transneptunické telesá. Okolo Slnka obehne raz za 284 rokov.
Na tohtoročnej 34. výročnej konferencii divízie pre planetárne vedy Americkej astronomickej spoločnosti v Birminghame v Alabame predniesli Brown a Trujillo z Caltechu v Pasadene v Kalifornii svoje výsledky získané novou kamerou Hubbleovho vesmírneho ďalekohľadu 5. júla a 1. októbra 2002. Hubbleov teleskop umožnil toto transneptunické teleso mimoriadne presne zmerať. Z doteraz poznaných telies je s priemerom 1257 km po Plute druhým najväčším transneptunickým telesom (alebo aj telesom z Kuiperovho pásu, lebo aj takto ich možno pomenovať). Na porovnanie: Mesiac Zeme má priemer 3474 km. Zo vzdialenosti Quaoara by sme videli Slnko iba ako malinký svietiaci bod, len ako jednu z mnohých hviezdičiek.
Návrh na meno pre novú planétku je Quaoar. Ak by sa Quaoar mal čítať tak, ako sa píše, astronómom by sa polámal jazyk, on sa však číta „Kvaovar“. Názov je odvodený od božstva domorodého kmeňa Tongva žijúceho v oblasti dnešného Los Angeles - Quaoara, ktorý stvoril nebo, Zem i Slnko.
Zloženie Quaoaru je podobné ako pri kométach, teda špinavá ľadová guľa. Ľad je však nielen vodný ako pri kométach, ale rôzny, napríklad metanový.
Planétky v Slnečnej sústave sa nachádzajú v dvoch pásoch. Jeden je medzi Marsom a Jupiterom. V ňom je najväčšia planétka Ceres. Druhý pás je až za Neptúnom a volá sa Kuiperov pás. Má nového rekordéra. Zaručene to však nie je posledný súrodenec už vyše 600-člennej rodiny z Kuiperovho pásu. (ml)
