Stavba väčšiny rastlín a zvierat je v podstate symetrická. Vznik takýchto symetrií v embryonálnom vývoji je záležitosťou regulujúcich látok – morfogénov, ktoré sa rovnomerne šíria od ústredného bodu a na obidvoch stranách vytvárajú tie isté znaky. Ak má vzniknúť komplexný organizmus, musia byť niektoré morfogény rozložené nerovnomerne, inak by napríklad na obidvoch stranách embrya vznikla hlava.
Vedci doteraz nevedeli uspokojujúco odpovedať na otázku, ako vznikajú asymetrické znaky stavovcov. Prečo má človek srdce vľavo hore a pečeň vpravo dole? Prvé asymetrické znaky sa objavujú už v ranom štádiu embryonálneho vývoja. V roku 1995 objavili vedci gény, ktoré sa v embryu asymetricky premieňali na proteíny. Ukázalo sa však, že iba jeden z nich zohráva úlohu u všetkých stavovcov. Musia teda existovať ešte iné procesy, súvisiace so vznikom asymetrie.
Dva tímy vedcov zverejnili v časopise Nature výsledky výskumov, z ktorých vyplýva, že nerovnomerné rozdelenie morfogénov pravdepodobne spôsobuje čisto mechanický proces. Maličké riasinky (cílie) na povrchu buniek, pomocou ktorých sa organizmy pohybujú alebo uvádzajú do pohybu okolité prostredie, transportujú regulujúce látky na jednu stranu embrya. Keď sa Hiroši Hamada z univerzity v Osake pokúsil obrátiť tok tekutiny cez myší zárodok, jeho vnútorné orgány sa nevyvinuli tam, kde mali byť.
Hamadov poznatok dopĺňa výskum Josepha Josta z univerzity v Utahu (Salt Lake City). Embryonálne cílie boli doteraz známe len pri myšiach, Jost však objavil tieto štruktúry aj u rýb, žiab a sliepok. Zdá sa teda, že tieto vlásky hrajú dôležitú úlohu vo všetkých skupinách stavovcov počas ich embryonálneho vývoja.
Pred vedcami sa teraz vynorili nové otázky, súvisiace s látkami, ktoré cílie transportujú. Zaujíma ich, aké sú najdôležitejšie morfogény, ako a kde vznikajú a pôsobia, ktoré faktory kontrolujú smer pohybu cílií. Je však možné, že vedci objavia ďalšie procesy, ktoré ovplyvňujú vznik asymetrických znakov.
(tasr)
