Ľudský mozog je na experimentovanie príliš vzácny. Nahradí ho umelý.
Umelý mozog podľa neho pomôže pri vývoji lepších liekov proti neurologickým a psychiatrickým chorobám vrátane depresií, Alzheimerovej choroby a schizofrénie. Doteraz sa účinky vyvíjaných liekov testovali na jednotlivých nervových bunkách. Správanie je však výsledkom elektrickej aktivity miliárd mozgových buniek spojených do komplexných obvodov. Preto vedci potrebujú na experimenty aspoň časť živého mozgu. Kde ju však zobrať? Mozgové tkanivo sa nedarí udržať nažive viac ako niekoľko hodín.
Čipový minimozog prežije týždne. Pozostáva z úlomkov (mikročipov) skleneného čipu, obsahujúceho desiatky tisíc prepojených živých mozgových buniek z potkanov alebo myší, rozpustených v roztoku umelého mozgomiechového moku. Elektródy na povrchu čipu monitorujú elektrickú aktivitu mozgového tkaniva (podobne ako elektroencefalogram – EEG). Elektródy udržiavajú stály kontakt s bunkami, ale neškodia im. To je dôležité pri opakovaní experimentov, pretože výskumník potrebuje mať istotu, že dostáva odpovede od tých istých skupín neurónov.
Ako povedal neurofyziológ Peter Fromherz z Max Planckovho biotechnologického inštitútu, vedci dostávajú do rúk skutočne účinný nástroj na testovanie nových liekov.
(ač)
