Deoxyribonukleová kyselina pomohla rozlúštiť ďalšiu záhadu prírody.
Pokusu predchádzal architektonický zázrak. V arizonskej púšti na ploche 1,3 hektára vyrástla akási honosná katedrála, vysoká 26 metrov. Vnútri bola umelo vytvorená púšť, savana, močiar, dažďový tropický prales, oceán i poľnohospodárske plochy vrátane obytných priestorov pre „bionautov“.
Pred desiatimi rokmi do areálu vstúpilo osem vedcov. Mali tam stráviť dva roky. Spočiatku sa človekom vytvorenému svetu darilo dobre. Po čase si „bionauti“ všimli, že klesá obsah kyslíka v ovzduší. Po takmer roku a pol sa jeho koncentrácia znížila z 21 na 14 percent. To sa už vedci vyčerpaním sotva hýbali. Sedem mesiacov pred plánovaným ukončením projektu muselo vedenie zmeniť pravidlá hry. Bionautov prišiel zachrániť kamión naplnený kvapalným kyslíkom.
Podiel na vzniknutej situácii mali aj mikroorganizmy, zjednodušene povedané hŕba kompostu a humusu, v ktorom sa premnožili, lebo projektanti Biosféry II s dobrým úmyslom vložili do pôdy príliš veľa organickej hmoty.
Za úbytok kyslíka mohol aj betón, použitý v konštrukcii „biologickej katedrály“. Obsahuje hydroxid vápenatý, ktorý z ovzdušia absorbuje oxid uhličitý za súčasného vzniku vápenca a vody. Oxid uhličitý je pre zelené rastliny východiskovou látkou pre vznik kyslíka.
