Klimatológ: Na severnom Slovensku môžeme mať teploty ako v Maďarsku

Časť južného Slovenska sa zmení na suchú step a do horských oblastí sa rozšíria teplomilnejšie dreviny, hovorí o dôsledkoch zmeny klímy JOZEF PECHO z Ústavu fyziky atmosféry AV ČR.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK)

Podľa štúdie v Nature sa do konca storočia oteplí najmenej o tri až štyri stupne. To je pesimistickejšia vízia, ako navrhol v poslednej správe IPCC.

Výsledky najnovšej štúdie v Nature nie sú ničím prekvapivým, aj keď ponúkajú nový pohľad na tvorbu oblačnosti pri vyšších teplotách. S veľmi podobným odhadom globálneho oteplenia prišla už 4. správa IPCC v roku 2007, ktorá uvádzala, že pokiaľ by množstvo CO2 v druhej polovici 21. storočia dosiahlo 560 ppm, globálna teplota by sa do konca storočia zvýšila o 2 až 4,5 °C (v najnovšej správe z roku 2013 sa tento rozsah zväčšil, a to na 1,5 až 4,5 °C). Čo je však v štúdii úplne nové je to, že autori presnejšie odhadli možnú odozvu tvorby oblačnosti na zvyšovanie teploty povrchu oceánov.

Článok pokračuje pod video reklamou

Čo to znamená?

Nová generácia klimatických modelov počíta s tým, že pri vyšších teplotách sa bude nad oceánmi vytvárať menej nízkej kopovitej oblačnosti. Tá veľmi efektívne odráža slnečné žiarenie späť do kozmického priestoru – čo znamená, že jej priemerne menšie množstvo povedie k výraznejšiemu ohrievaniu povrchu oceánov a teda aj rýchlejšiemu otepľovaniu planéty. Zapracovaním tejto spätnej väzby do modelov sa odhad budúceho oteplenia nielen spresnil, ale aj zvýšil – na 3 až 5 °C.

To je zlé?

Tieto hodnoty nie sú z pohľadu očakávaných dôsledkov klimatickej zmeny v žiadnom prípade povzbudivé.

Prečo?

Ak by sme pri súčasnom tempe emisií dosiahli dvojnásobnú koncentráciu CO2 už v polovici tohto storočia, otepleniu o minimálne 4 °C do konca storočia by sme sa pravdepodobne nevyhli.

Prečítajte si tiež:Otepľovanie mení planétu, zohreje sa viac

Je svet pripravený na takéto oteplenie?

Spoločnosť, ako ju poznáme dnes, na takéto oteplenie pripravená celkom určite nie je. Globálne oteplenie o 4 °C predstavuje totiž obrovský klimatický skok. Ak by k tomu došlo, jednalo by sa o jednu z najrýchlejších zmien klímy v doterajšej geologickej histórii Zeme.

Čo by sa stalo?

Pri tomto scenári by došlo k veľmi rýchlemu posunu klimatických zón na pevninách, čo by so sebou prinieslo ďalekosiahle dopady na biosféru, globálnu ekonomiku, či produkciu potravín. Dopady budú tvrdé najmä v rozvojových krajinách, a to predovšetkým v tropických oblastiach, ktoré sa stanú prakticky neobývateľnými (napríklad v dôsledku rozšírenia extrémneho sucha, atď.). Naša adaptácia na novú klímu bude v takýchto podmienkach veľmi náročná a bude si vyžadovať enormné ľudské a finančné zdroje.

Máme na to?

Aj bez akéhokoľvek preháňania možno povedať, že dôsledky štvorstupňového oteplenia budú pre nás veľmi nebezpečné. Dotknú sa najmä trópov a pobrežných oblastí. Z výskumu historickej klímy vieme, že obdobné zvýšenie teploty bolo v minulosti takmer vždy sprevádzané nárastom hladiny oceánov v rádoch niekoľkých metrov za storočie, a to hlavne v dôsledku rýchleho topenia grónskeho a antarktického ľadovca. Veľká časť pevnín tropického pásma severne a južne od rovníka sa zmení na savany a púšte, vrátane amazonského pralesa. Mierne zemepisné šírky budú z oteplenia najskôr profitovať (hlavne v severnejších oblastiach), no negatívne dôsledky nakoniec výrazne prevážia pozitíva. Veľké problémy budeme mať predovšetkým s produkciou potravín, zásobovaním vody či častejším výskytom extrémneho počasia.

Austrália zažila najteplejší rok. Je tá krajina niečím špeciálna alebo je to iba náhoda?

Náhoda to rozhodne nie je. Austrália má nevýhodu v tom, že sa nachádza v tej časti tropického a subtropického pásma, kde dochádza k zásadným zmenám priestorového výskytu atmosférických zrážok – menej dnes prší najmä v južnej a juhovýchodnej Austrálii, čo v poslednom desaťročí viedlo k častejšiemu výskytu katastrofálneho sucha a tým aj extrémne vysokých teplôt. To, čoho sme svedkami na tomto kontinente, bude v budúcnosti bežným javom v južnej Európe či na juhu Spojených štátov.

Aké dopady by mohlo mať takéto oteplenie na Slovensko?

Vzhľadom na našu vnútrozemskú polohu, dôsledky budú tvrdé aj pre Slovensko, pretože štvorstupňové oteplenie na globálnej úrovni sa u nás pretransformuje do zvýšenia ročnej teploty o minimálne 5 až 6 °C.

Čo to bude znamenať?

V Liptove a na severe Slovenska by sme tak ku koncu storočia mohli mať teploty nie príliš vzdialené tým, ktoré dnes pozorujeme v centrálnom Maďarsku. Väčšia časť južného Slovenska sa zmení na suchú step a do horských oblastí sa rozšíria teplomilnejšie dreviny z južnej Európy. Veľké problémy bude mať Slovensko najmä s vodou, ktorej bude hlavne na juhu veľký nedostatok, čo môže ohroziť naše možnosti pestovania poľnohospodárskych plodín.

Chcete dostať upozornenie na najnovší článok tohto autora?
Objednajte si notifikáciu priamo na váš e-mail.
Odoberať autora na email

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu?
  2. Umenie investovať: Nemusíte byť znalec, aby ste zhodnotili krásu
  3. Rozprávkové tankovanie
  4. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  5. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  6. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  7. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  8. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno
  9. Dana Kleinert sa vzdáva v prospech zmeny v Starom Meste
  10. Union ponúka množstvo výhod pre deti aj matky
  1. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  2. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  3. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  4. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  5. Rozprávkové tankovanie
  6. AAA Auto zorganizovalo autogramiádu
  7. Union ponúka množstvo výhod pre deti aj matky
  8. Umenie investovať: Nemusíte byť znalec, aby ste zhodnotili krásu
  9. Dana Kleinert sa vzdáva v prospech zmeny v Starom Meste
  10. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno
  1. Odborníčka na výživu: Večera maximálne 4 hodiny pred spánkom 20 997
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 12 914
  3. Kvíz o zatepľovaní zvládne iba odborník. Trúfate si? 12 420
  4. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 11 391
  5. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 9 301
  6. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 8 551
  7. Vodič dostal jasný odkaz: Na cyklotrase sa neparkuje 6 913
  8. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 6 718
  9. Pokazila sa Vám práčka či chladnička? Nevolajte opravára! 4 900
  10. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 4 519

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Privatbanka bola pre Kočnera kľúčová, bola pri Bonaparte aj pri Technopole

Obchodoval aj s ďalšími, od Tatra banky kúpil pohľadávky.

Podcast Dobré ráno

Dobré ráno: Kočnerova minulosť nenecháva veľa pochybností

Čo majú spoločné Kočnerove kauzy?

Komentár Zuzany Kepplovej

Bez základnej spravodlivosti politický život len predstierame

Zažívame nebezpečné časy, keď sa priam objedáme prísľubmi spravodlivosti.

Neprehliadnite tiež

Podcast Zoom

Zoom: Objavil veci, ktoré dnes považujeme za banality

Pripomíname si Gustava Roberta Kirchhoffa.

Svetový summit robotiky v Japonsku sa zameriava na spolužitie ľudí a robotov

Návštevníci si môžu prehliadnuť najnovšie robotické technológie.

Rusko obnoví štarty rakiet Sojuz zrejme na budúci týždeň

Krajina pozastavila z kozmodrómu Bajkonur všetky pilotované lety.