1.Pristáť na kométe
Mala žiariť na nočnej oblohe dokonca ako Mesiac, mali sme ju pozorovať bez ďalekohľadov a rozlúčiť sme sa s ňou mali až koncom januára. Kométa ISON sa však ukázala ako sklamanie a vesmírne teleso z Oortovho mraku napokon neprežilo svoj prvý prelet okolo našej hviezdy.
Napriek tomu však bude aj budúci rok rokom komét, presnejšie, kométy 67/P Čurjumov-Gerasimenko a európskej vesmírnej sondy Rosetta. Kozmické plavidlo, ktoré odštartovalo pred takmer desiatimi rokmi, zaparkuje budúci rok ako vôbec prvá ľudská sonda na obežnej dráhe okolo kométy a v novembri sa na objekte dokonca pokúsi pristáť jej modul Philae.
Kométy sú pritom akési kozmické správy vo fľaši: nesú v sebe stopy po podmienkach, keď ešte celá naša slnečná sústava iba vznikala. Misia však môže priniesť aj odpoveď na otázky, či voda na Zemi naozaj pochádza z komét a či nebodaj z komét na našu planétu neprišli aj látky, ktoré sú nevyhnutné na život tak, ako ho poznáme.
2.Preskúmať mozog
Jedným z najväčších tohtoročných vedeckých úspechov je metóda Clarity, ktorá umožňuje skúmať vnútro mozgu bez toho, aby ho vedci museli rozkrájať. No až budúci rok by mohol byť vážnym rokom ľudského mozgu.
Európa plánuje investovať viac ako miliardu eur do vytvorenia dokonalej počítačovej simulácie našej mysle a The Human Brain Project nie je jediným podobným projektom.
Za jednu z vedeckých prio?rít si skúmanie mozgu zvolili aj Spojené štáty a ďalšie univerzity či inštitúcie chcú pochopiť aspoň niektoré funk?cie našich myslí. Podľa odborníkov máme konečne dostatočne výkonné počítače i štatistické nástroje, aby sme mohli napodobiť prácu miliárd neurónov.
3.Život pod ľadom
Pod štyrmi kilometrami ľadovej pokrývky sa v Antarktíde ukrýva podľadovcové jazero Vostok. Pätnásť miliónov rokov nemali jeho vody kontakt s okolitým prostredím, panuje tam chlad i extrémny tlak. Napriek tomu tam je život, čo tento rok naznačili prvé výsledky z ruského vrtu, v ktorých vedci narazili na stopy DNA.
O nových druhoch hovoria aj vzorky z ľadu tesne nad hladinou jazera, no v budúcom roku by mohli byť k dispozícii aj výsledky priamo z jazera. Pravdepodobne ukážu, aký exotický ekosystém - i keď to zrejme budú iba mikróby - sa ukrýva hlboko pod ľadom.
4.Ďalej do kozmu
Trvalo desaťročia, kým sa Amerika vôbec pokúsila nadviazať na svoj vesmírny program Apollo. V budúcom roku by však mali otestovať kozmickú loď Orion a poslať ju na niekoľkohodinový let do vesmíru.
Prvé skúšky síce budú bez posádky, no ak sa kapsula osvedčí, ľudstvo bude mať konečne k dispozícii plavidlo na dlhé lety vesmírom.
V budúcom desaťročí by tak mohli Orion spolu s astronautmi letieť okolo Mesiaca, neskôr sa vybrať na nejaký asteroid a americká NASA hovorí aj o misii na Mars, ktorá by sa mohla uskutočniť v tridsiatych rokoch.
5.Choroby
Mnohé z tých ochorení už nemali existovať. Napriek tomu sa ukazuje, že vo svete sa šíri odolnosť baktérií na antibiotiká a znovu sa objavujú ochorenia, ktoré mali vyhladiť vakcíny. Dôvodom je, že poriadny program očkovania nejestvuje vo všetkých krajinách sveta a v tých rozvinutých začína časť verejnosti bez vedeckého zdôvodnenia pochybovať o jeho zmysle.
Faktom však je, že problémy máme s liekmi. Antibio?tiká dnes nadužívame, sú súčasťou našich potravinových reťazcov a farmaceutické spoločnosti nevyvíjajú dostatok nových látok.
6.Chytanie neutrín
Ak sa povie časticová fyzika, zvyčajne si ľudia spomenú na Higgsov bozón. Trochu tak tento rok zapadla správa, že antarktické IceCube Neutrino Observatory vôbec prvý raz narazilo na vysokoenergetické neutrína spoza našej slnečnej sústavy.
Neutrína sú zvláštne častice, ktoré len výnimočne interagujú s okolím a veľmi ťažko sa hľadajú. No mohli by odpovedať na otázku, aký je pôvod kozmického žiarenia s vyšším energiami.
Hlavné zdroje: magazíny Science, Popular Science a New Scientist
Názor: Budúce objavy
Veštenie je prototypom pavedy. A odhadovanie budúcnosti je vždy len veštením, aj keď môže vychádzať z faktov. V prípade vedeckých objavov to platí obzvlášť.
No keď sa už do toho pustíme, môžeme povedať, čo sa budúci rok nestane. Rover Curiosity nenájde na Marse život. Jednoducho preto, že na to nemá vhodné prístroje – ak teda vylúčime možnosť, že čosi prebehne popred jeho kamery. Pravdepodobnejšie je, že život či stopy života z inej planéty nájdeme na tej našej - trebárs v meteorite. Astronómovia však ohlásia objav ďalších planét, ktoré sa podobajú na tú našu. A nie je dôvod domnievať sa, že tam, kde sú podmienky ako na Zemi, nemôžu byť aj dôsledky ako na Zemi.
Ak bol aktuálny rok rokom pokrokov v liečbe rakoviny, ten budúci môže priniesť prelom v prípade HIV. Vtedy, ak by postupy fungujúce na zvieratách zabrali aj u človeka. Zatiaľ je to však skôr tápanie, podobne ako v prípade fyziky, ktorá sa ukrýva za štandardným modelom. Možno narazíme na tmavú hmotu, možno čosi prezradia neutrína. A možno dáta z LHC.
Lenže vedu robí vedou objavovanie. A keby sme poznali budúce objavy, vlastne by sme vôbec nerobili vedu. Našťastie, veštenie nie je jej súčasťou.
Tomáš Prokopčák
