BRATISLAVA. Žena mala na pľúcach nádor veľkosti grapefruitu, no prežila trinásť rokov po jeho objave. Šesťročný chlapec pre pokročilé štádium leukémie takmer zomrel, dnes chodí do tretej triedy. Muž s rakovinou obličiek a metastázami sa začal cítiť lepšie. Zákerné ochorenie ustúpilo.
Toto sú len niektoré z príkladov, prečo sa magazín Science rozhodol za najväčší tohtoročný vedecký úspech vybrať boj s rakovinou. Dôvodom sú nové spôsoby imunoterapie, ktoré sa namiesto na boj s nádormi zamerali na imunitný systém pacientov. A priniesli zásadné výsledky.
Úspešné testy
Problémom rakoviny je, že v skutočnosti ide o množstvo rôznych rakovín. Presnejšie, aspoň čiastočne platí, že každý pacient má svoju vlastnú, individuálnu rakovinu, čo radikálne sťažuje jej liečbu.
Vedci preto už dlho špekulovali, či by namiesto boja s nádormi nepomohlo, keby prinútili obranný systém tela zaútočiť na vlastné zbláznené bunky. Po viac ako dvoch desaťročiach sa konečne ukazuje, že tento prístup môže fungovať.
Viaceré klinické testy totiž dokázali, že pacientom pomohli protilátky, ktoré zablokovali akési brzdy na imunitných bunkách. Kým rakovinové bunky tieto brzdy zrejme zapínajú, po zásahu mikrobiológov a ich vypnutí sa imunita znovu silnejšie naštartovala - a zaútočila na rakovinu, a to aj v pokročilom štádiu.
Dnes majú za sebou takéto látky antiCTLA-4 a antiPD-1 experimentálne skúšky. A najmenej pätica farmaceutických spoločností vyvíja lieky, ktoré na tomto nápade stoja. Problémom však bude cena za takúto liečbu, ktorá sa zatiaľ pohybuje okolo 90tisíc eur.
Podobný prístup zvolili aj genetickí inžinieri. Vedcom sa podarilo upraviť niektoré biele krvinky (t-lymfocyty) pacientov tak, aby útočili práve na nádorové bunky. Prvé výsledky naznačujú výrazné zlepšenie u pacientov s leukémiou.
„Cesty dejín zostávajú nepreskúmané, až kým sa nestanú minulosťou,“ zdôvodňuje výber magazín Science Jennifer Couzin-Frankelová. „No myslíme si, že rakovinová imunoterapia testom prešla. Pretože klinické testy ukázali jej potenciál.“
Naklonovali embryá
Nature a Science, najprestížnejšie vedecké magazíny súčasnosti, sa zhodujú, že rok 2013 bol aj rokom prvého úspešného klonovania ľudských embryí, z ktorých následné získali kmeňové bunky.
Tímu Shoukrata Mitalipova sa po rokoch neúspešných pokusov a testov na makakoch podarilo odobrať kožné bunky osemmesačného dieťaťa, upraviť ich a vložiť do vajíčka darkyne. Vzniklo embryo geneticky totožné s chorým dieťaťom, z ktorého následne získali kmeňové bunky. Keďže sú rovnaké s pacientovými, postup by mohol znamenať významný prelom v liečbe niektorých ochorení.
Časopisy sa však zhodli aj na novej technike, ktorá umožnila „pozerať“ naprieč dosiaľ nepriehľadným mozgom.
Vďaka takzvanému postupu Clarity možno sledovať neuróny a ich spojenia či ďalšie štruktúry bez toho, aby museli vedci mozog naozaj rozkrájať. Tento nástroj by mohol viesť k lepšiemu pochopeniu biológie našich myslí.
