BRATISLAVA. Možno postačí týždeň. Každý deň si dáte svoje dve pravidelné dávky a ak zaberú, budete sa nielen cítiť mladšie. V niektorých aspektoch dokonca naozaj omladnete. Takéto výsledky naznačuje nový výskum na myšiach, pri ktorom sa medzinárodnému tímu vedcov podarilo čiastočne zvrátiť starnutie.
Kľúčom by mala byť komunikácia medzi jadrom bunky a mitochondriami, ktoré v bunkách fungujú ako akési elektrárne na energiu. Dvojročné myši po experimentálne kúre mali niektoré výsledky porovnateľné s polročnými hlodavcami.
Elixír mladosti?
Starnutie možno pripísať viacerým faktorom. Svoju úlohu v ňom zohráva napríklad delenie buniek a úloha telomér, drobných zakončení chromozómov, ktoré sa pri takomto delení buniek postupne skracujú.
Ďalším kľúčovým faktorom je však mechanizmus, vďaka ktorému spolu komunikujú jadrá buniek a mitochondrie. Vekom sa však táto komunikácia i fungovanie samotných mitochondrií zhoršujú. Výsledkom je starnutie, ale napríklad aj Alzheimerova choroba.
„Tento proces starnutia si predstavte ako akýsi manželský pár," vysvetľuje pre denník The Guardian David Sinclair, spoluautor štúdie v odbornom magazíne Cell. „Keď sú mladí, komunikujú spolu dobre. No časom, keď spolu pár žije mnoho rokov, sa táto komunikácia zhoršuje."
Genetici zo Spojených štátov, Portugalska a Austrálie však teraz prišli na spôsob, ako tento proces zvrátiť. Pokusným myšiam týždeň vstrekovali chemický koktail, ktorý komunikáciu zlepšil. To viedlo k čiastočnému omladnutiu pokusných hlodavcov - zlepšili sa príznaky starnutia svalov či zápalových procesov.
Testy na ľuďoch
„Starnutie by som prirovnal k puzzle," zdôrazňuje pre SME molekulárny biológ Peter Celec z Ústavu molekulárnej biomedicíny LF UK. „Je asi päťtisíc častí a my z nich väčšinu nemáme. Máme tak desať a toto je jedenásta. No každý takýto posun v našich vedomostiach je zásadným zistením."
Ďalším krokom výskumu by teraz mali byť testy na ľuďoch. Vedci plánujú prvé klinické experimenty už na rok 2015. Problémom je však cena „omladzujúceho" chemického koktailu: pre človeka by denná dávka stála približne 50-tisíc dolárov. Tiež nie je jasné, či látky fungujúce na hlodavcoch budú rovnako fungovať aj u ľudí.
„Je to však veľmi zaujímavá štúdia a určite ukazuje na jeden z mnohých mechanizmov, ktoré sú pri starnutí dôležité," dodáva Celec. „Komunikácia a regulácia vzťahu medzi jadrom a mitochondriami je kľúčová.“
doi: 10.1016/j.cell.2013.11.037
Ako postupovali vedci:
Celý výskum začal skúmaním mitochorndriálnej RNA. Genetici zistili, že kým v bunkových jadrách sa vekom jej hodnoty príliš nemenia, v mitochondriách časom ustupujú. Tieto molekuly sú pritom dôležité na prenos informácií vo vnútri samotnej bunky.
Následne so odborníci všimli, že zásadnú úlohu zohrávajú dva proteíny, takzvaný SIRT1 a HIF-1alfa. Keď hladiny SIRT1 zostávali vysoké, dvojica genómov spolu komunikovala dobre. Mohla za to látka NAD+, ktorá riadila hodnoty SIRT1. Keď však začalo množstvo NAD+ klesať, odrazilo sa to aj v komunikácii v bunke.
Vedci sa preto rozhodli, že u experimentálnych myší umelo zvýšia hodnoty SIRT1. Dvakrát denne vstrekli dvojročným hlodavcom látku nikotínamid mono-nukleotid (NMN), ktorá zvyšuje hodnoty NAD+. Následne sa zvýšili aj hodnoty SIRT1.
Po týždňovej kúre sa niektoré aspekty myší ustálili na hodnotách typických pre polročné hlodavce. Aj keď mali zvieratá 22 mesiacov.
