LONDÝN, BRATISLAVA. Keď ľadovce pred viac ako 20-tisíc rokmi pokryli Severnú Ameriku, odrezali soby od obývateľných oblastí a izolovali ich od eurázijských príbuzných.
Vedci podľa štúdie publikovanej v časopise Nature Climate Change zistili, že tieto udalosti ovplyvnili genetiku severoamerických sobov natoľko, že sa nedokážu prispôsobiť budúcim zmenám klímy. „Aj keď minulosť nie je zárukou budúcnosti, sú to pre tento druh pesimistické správy,“ povedal podľa Nature Glenn Yannic, populačný genetik na univerzite Laval v Quebecu.
Sobov ubúda
Hlavné stáda sobov sú na celom svete v úpadku. Vedci si doteraz mysleli, že za to môže vznik ciest, ktoré zasahujú do územia týchto zvierat, či zmeny klímy, ktoré ovplyvňujú migráciu sobov za potravou.
„Väčšina štúdií sa zamerala na vplyv klimatických zmien na tento druh, študovala ekosystém, jednotlivé druhy, ale ani jedna genetické faktory v globálnom meradle,“ povedal Yannic.
Vedci preto zmapovali vývoj sobov analýzou DNA pri 1300 jedincoch. Údaje odhalili dva rôzne pôvody sobov, ktoré sa odlíšili pred 300-tisíc rokmi. Prvá skupina sa v súčasnosti pohybuje od Eurázie po Severnú Ameriku, nachádza sa tiež v Grónsku, na nórskom súostroví Svalbard, v Rusku, na Aljaške a ostrovoch kanadskej Arktídy. Druhá skupina so severoamerickým pôvodom sa usadila v Quebecu, Newfoundlande a v kanadskej prérii.
Ich domov mizne
Vedci následne spárovali genetické dáta s modelom klímy, pomocou ktorého vytvorili mapy s vhodnými stanovišťami pre sobov každých tisíc rokov za posledných 200 storočí. Aj vďaka tomu dokázali rozdeliť soby do dvoch línii v priebehu sledovaného času. „Znamená to, že klíma má veľký vplyv na rozdelenie sobov,“ povedal Yannic.
Skupina v Severnej Amerike sa totiž počas ľadovej doby zredukovala, niektoré z ich génových variantov úplne zmizli a genetická rôznorodosť sa tak zmenšila. Naopak, prvá skupina žila v stabilnejšej klíme a stala sa geneticky rozmanitejšou, vďaka čomu sa dokázala prispôsobiť životnému prostrediu.
Vedci sa pozreli aj na budúcnosť tohto druhu. Podľa ich modelu zistili, že ak by skleníkové plyny zostali stabilné, soby v Severnej Amerike môžu do roku 2080 prísť o viac ako 89 percent vhodného prostredia pre život. „Pre nižšiu úroveň genetickej rozmanitosti by mohli byť vzácnymi druhmi na severe Quebecu a na Labradore,“ povedal Yannic.
Eurázijská skupina by nemala byť natoľko ohrozená, hoci vďaka zmenám by mohla stratiť až 60 percent svojho vhodného prostredia.
