BRATISLAVA. Ak by sme hovorili o možnom živote na ďalších miestach v našej slnečnej sústave, Jupiterov mesiac Európa bude jedným z najlepších kandidátov. Vedci predpokladajú, že pod hrubým ľadovým povrchom najmenšieho z Galileových satelitov sa ukrýva rozsiahly kvapalný oceán. A kde je voda, tam by mohol byť aj život tak, ako ho dnes poznáme.
Astronómovia však teraz objavili chocholy, ktoré siahajú až dvesto kilometrov nad povrch ďalekého mesiaca. Podľa pozorovaní Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu to môže byť vodná para.
Keď je najďalej
„Najjednoduchším vysvetlením je, že táto vodná para pochádza z erupcií z povrchu Európy,“ hovorí v tlačovom vyhlásení amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír Lorenz Roth.
„Ak by však tieto chocholy boli prepojené s podpovrchovým oceánom, znamenalo by to, že budúce misie by mohli priamo skúmať chemické zloženie potenciálne obývateľného prostredia. Bez toho, aby sme museli najskôr vŕtať cez hrubý ľad,“ zdôrazňuje Roth.
Kozmický teleskop sledoval Európu minulý rok. A všimol si, že gejzíry vystreľujú do okolia mesiaca iba vtedy, keď sa nachádza najďalej od svojej materskej planéty. Ponáša sa tak na Saturnov Enceladus, pri ktorom si vedci všimli podobný úkaz.
Neuniká do kozmu
Podľa štúdie v magazíne Science astronómovia narazili v ultrafialovom spektre na stopy vodíka a kyslíka. Stalo sa tak v okolí južného póla mesiaca.
„Je to prvý objav a musím sa tam vrátiť a hľadať ďalej,“ zdôrazňuje aj pre magazín Nature spoluautor štúdie Joachim Saur.
Pozorovania zatiaľ naznačujú, že vodná para neuniká do kozmu, ale dopadá späť na povrch Európy. Odborníci si preto myslia, že práve to by mohlo vysvetľovať svetlejšie štruktúry okolo pólu planéty.
