LONDÝN, BRATISLAVA. Ľudia sa stravujú zdravšie, nakupujú biovýrobky a v menšej miere jedia mäso. Je to pravda len na prvý pohľad. Štúdia o globálnej spotrebe potravín tvrdí presný opak.
Podľa štúdie publikovanej v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences sa vedci podrobne pozreli na stravovacie návyky ľudí, rovnako ako na trendy v jednotlivých krajinách.
Kam patrí človek
Používali takzvanú trofickú úroveň, meranie používané v ekológii na umiestnenie druhov v potravinovom reťazci.
Kým stav rastlín je na trofickej úrovni jeden, králiky, ktoré sa týmito rastlinami živia, sú na úrovni dva. Líšky, ktoré sa živia bylinožravcami, sú na ďalšom stupni, za ktorým nasledujú ryby, ktoré konzumujú ostatné ryby. Na piatom stupni sú potom medvede, kosatky a iné predátory.
Štúdia odhalila, že ľudstvo sa v roku 2009 nachádzalo na úrovni 2,21, čo ho umiestnilo na úroveň všežravcov, ako sú napríklad ošípané.
„Sme bližšie k bylinožravcom ako k mäsožravcom,“ povedal podľa Nature vedúci štúdie Sylvain Bonhommeau z francúzskeho Ústavu na výskum mora v meste Séte.
Mäsa jeme viac
Vedci skúmali zmenu stravovacích návykov u ľudí. Spočítali trofickú úroveň 176 krajín sveta v rokoch 1961 až 2009 a použili údaje o viac ako 102 druhoch potravín zaznamenaných Organizáciou pre výživu a poľnohospodárstvo OSN. Tak zistili, že za viac ako 50 rokov sa spotreba tukov a mäsa zvýšila o viac ako tri percentá.
„Vyzerá to na malý rozdiel, ale ak sa pozriete na to, ako sa to vypočítalo, zistíte, že rozdiel je veľký,“ povedal Thomas Kastner, environmentálny vedec z viedenskej univerzity Alpen-Adria.
Trofická úroveň sa vypočíta sčítaním trofických úrovní potravín a rozsahom, v akom boli konzumované.
Apetít Číny rastie
Zmeny na celom svete však neboli jednotné. Krajiny ako Čína a India, kde sa milióny ľudí živia najmä ryžou, preukázali výrazný nárast spotreby mäsa.
Naopak, krajiny ako Island, Mongolsko alebo Mauritánia, kde sa ľudia väčšinou stravujú mäsom, rybami alebo mliečnymi výrobkami, zaznamenali pokles trofickej úrovne.
Štúdia navyše zistila, že živočíšna výroba je priamo alebo nepriamo zodpovedná za 18 percent celosvetových emisií skleníkových plynov, čo je väčší podiel ako všetky druhy dopravy spolu. „Ak všetci zvýšime svoju trofickú úroveň, začneme mať oveľa väčší vplyv na ekosystém,“ povedal Bonhommeau.
