V roku 2009 sa mi stalo niečo, čomu som spočiatku nemohol uveriť. Svetové médiá sa začali zaujímať o náš slovenský výskum. Najprv sa mi ozvala novinárka z amerického vedeckého časopisu, kde sme publikovali naše zistenia. Chcela so mnou spraviť rozhovor.
Potom v priebehu rokov sa objavili rozhovory s takými známymi médiami ako The New York Times, CNN, BBC, Science alebo New Scientist.
Možno najkurióznejšia bola požiadavka z roku 2011 o rozhovor pre japonskú televíziu, čo som vďačne presmeroval na japonských kolegov, ktorí detailne poznajú našu prácu. Svojská bola taktiež požiadavka jednej francúzskej umelkyne o umelecké stvárnenie našich experimentov pre výstavu v Londýne v roku 2011 a nezvyčajný bol tiež rozhovor pre jeden indický denník minulý rok.
Hovoriť s verejnosťou
Pre vedca je takáto situácia veľmi neštandardná. Sme zvyknutí komunikovať výsledky nášho bádania vo forme vedeckých článkov, ktoré sú produktmi našich výskumov. Nám sa však na základe našich vedeckých článkov objavil záujem širokej verejnosti. Preto sme sa minulý rok rozhodli vytvoriť projektovú internetovú stránku, kde prezentujeme výsledky výskumu v používateľsky priateľskej forme - www.chernobylproteomics.sav.sk.
Táto webstránka vizualizuje akumuláciu stoviek proteínov počas vývinu sójových a ľanových semien v rádioaktívnej černobyľskej oblasti a približuje detaily jednotlivých experimentov.
Verejné zdroje
Prečo to vôbec robíme? Pretože komunikovať výsledky výskumov verejnosti je povinnosť nás vedcov. Väčšinu peňazí totiž získavame z verejných zdrojov, ako sú grantové agentúry alebo rôzne výskumné programy. Zjednodušene povedané, daňový poplatníci sú hlavnými sponzormi našich výskumov.
Preto by nemala existovať situácia, keď vedec odmietne novinára, ktorý chce niečo napísať o jeho výskume.
