Mnohí lekári a rodičia hovoria, že ich autistické deti mávajú nezvyčajne vážne črevné problémy, chronické hnačky či zápchy. Pozorovania preto viedli u niektorých vedcov k domnienke, že nezdravý črevný systém prispieva v niektorých prípadoch k samotnému ochoreniu. Vedecké dáta však dosiaľ chýbali.
Nová provokatívna štúdia však tvrdí, že probiotická liečba gastrointestinálnych ťažkostí by mohla zredukovať autistické symptómy myší a naznačuje, že podobná liečba by mohla zaberať aj u ľudí.
Autistické myši
Minulý rok výskum amerického Centra na kontrolu a prevenciu chorôb ukázal, že deti s autizmom sú v porovnaní s ostatnými deťmi s mentálnymi postihnutím dvakrát náchylnejšie na hnačky či kolitídu, zápalové procesy vo vnútornostiach.
Sarkis Mazmanian, mikrobiológ z Caltechu, spolu s kolegami už roky skúma vplyv netoxického kmeňa baktérie Bacteroides fragilis na ochorenia ako Crohnova choroba, ktorá spôsobuje zápalové procesy. Aj keď vedci nerozumejú mechanizmu, ukazuje sa, že baktéria môže opraviť poškodené vnútorností.
„Fakt, že vôbec máme v sebe organizmus, ktorý opravuje črevá, ho robí dobrým nástrojom na testovanie abnormalít, ktoré môžu prispievať k autizmu,“ hovorí Mazmanian.
Aby vedci lepšie preskúmali túto otázku, použili myší model autizmu, v ktorom vytvorili tri kľúčové prvky ochorenia: nedostatok sociálnych interakcií, zníženú komunikáciu a repetitívne správanie.
Prvým krokom experimentu bolo ukázať, či sa pri myšiach objavia gastrointestinálne zápaly, alebo iné črevné abnormality. Keď mali pokusné hlodavce tri týždne, vedci si všimli, že ich vnútornosti vyzerali podobne ako vnútornosti myší, ktorým bola podávaná chemikália na vytvorenie kolitídy.
Následne výskumníci testovali, či dokážu v priebehu týždňa tento efekt zvrátiť kŕmením myší jablkovým pyré s B. fragilis. Následne zisťovali, aký efekt podávanie mikróbov vyvolá.
„Nevedeli sme, čo sa stane. Dúfali sme, že baktérie aspoň prežijú v črevách,“ hovorí Eliane Hsiaová, prvá autorka štúdie v magazíne Cell.
Lepšie výsledky
Po troch týždňoch tím odmeral hladiny molekúl v krvi hlodavcov a zistil, že liečba zastavila problémy s vnútornosťami. Vzorky trusu ukázali, že aj keď si B. fragilis v myšiach nevytvorili kolónie, nerozvrátili ani komunitu mikroorganizmov. Naopak, priblížili ju k tej pri zdravej myši.
Po liečbe sa navyše autistické myši podobali v dvojici behaviorálnych testov na zdravé zvieratá. Aj keď sa nezvýšili počet ich sociálnych interakcií, myši začali komunikovať a prestali kompulzívne ukrývať guľôčky vo svojich klietkach.
„Je naozaj zvláštne, že nejaká bakteriálna liečba môže mať takýto vplyv na správanie,“ hovorí Hsiaová. „Najzaujímavejšia na výsledkoch však nie je korekcia autistických symptómov, ale náznaky, ako mikrobiálna populácia čriev môže vplývať na mozog a správanie.“
Vedci upozorňujú, že je zatiaľ predčasné využívať B. fragilis či iné probiotiká na liečbu ľudí. „Nechápeme presne, ktoré druhy baktérií sú dôležité ani ako kolonizujú črevá,“ zdôrazňuje imunologička Betty Diamondová.
Výskumníci však chcú teraz pokračovať práve klinickými testami na ľuďoch.
doi: 10.1016/j.cell.2013.11.024
Autor: Emily Underwoodová
